GJK - Centrum súčasného umenia Trnava
* GJK - Centre of Contemporary Art in Trnava

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa

Synagóga - Centrum súčasného umenia
Halenárska 2, 917 01 Trnava

Tel.: +421 33 551 46 57
E-mail: sekretariat@gjk.sk, info@gjk.sk
Www: www.gjk.sk

 

Otváracie hodiny

 

október-apríl: Ut-Pi 9.00 - 17.00, So-Ne 13.00 - 18.00

máj-september: Ut-Pi 10.00 - 18.00, So-Ne 13.00 - 18.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Kopplova vila, Synagóga, Kopplova vila + Synagóga (K,S,K+S)

Základné vstupné - dospelí (K,S,K+S): 1,50 € - 1,20 € - 2,30 €
Zľavnené vstupné (K,S,K+S): 0,80 € - 0,60 € - 1 €
Skupinové vstupné (viac ako 7 osôb): 0,50 €
Podrobnosti o vstupnom nájdete na oficiálnej stránke GJK

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO

História-popis

Expozícia judaík v synagóge v TrnaveŽidia v Trnave žili pravdepodobne už v časoch Veľkomoravskej ríše. Od 12. storočia tvorili Židia na území dnešného zípadného Slovesnka kompaktné osídlenie. Dôkazom toho, že žili i v Trnave, je skutočnosť, že rabi Eliezer ben Natan, ktorý okolo roku 1150 zastával funkcia rabína v Poznani, pochádzal z Trnavy. V druhej polovici 14. storočia bol rabínom v Trnave Ajzek Jicchak Tirnan, neskôr správcom bratislavskej rabínskej školy, napokon hlavným rabínom vo Viedni. V roku 1539 boli Židia z mesta vyhnaní kráľom Ferdinandom I. V 18. storočí mesto Trnava pokračovalo v boji proti židom, hoci v meste nebýval ani jediný. Trnava protestovala dokonca proti tomu, aby si Budínsky Židia postavili synagógu. Zákaz pobytu židov v meste zmenil až Tolerančný patent Jozefa II. V tých dobách patrila Trnava pod rabinát v Cíferi. Roku 1831 kúpili Židia na Halinovej ulici pozemok a vo dvore postavili modlitebňu. Zaujímavé na tom bolo, že aj kresťanské obyvateľstvo prispelo značným obnosom na prvú stavbu po vyhnaní. Obec sa stále väčšmi rozmáhala. Roku 1855 sa odlúčila od cíferskej, Trnava sa stala sídlom rabinátu. Aj cíferský rabín Šimon Sidon sa odsťahoval do Trnavy. Po židovských kongresoch v Michalovciach a Budapešti sa v Trnave vytvorila náboženská obec status quo ante. Roku 1891 postavila obec synagógu podľa plánov viedenského architekta Jakuba Gartnera. V záhrade synagógy postavila náboženská obec pomník na pamiatku umučených za 2. svetovej vojny. Projektoval ho architekt Artur Slatinský-Szalatnay. Pozostáva zo sarkofágu s nápisom : “Našim umučeným 1942-1945“ a má symbolický podstavec s troma stĺpmi. V zadnej časti dvora bol bet ha-midraš, kóšer kuchyňa a byt rabína. V roku 1896 bola v Trnave založená aj ortodoxná židovská náboženská obec. Ortodoxná obec mala aj ješívu, ktorej počet študentov kolísal medzi 100 a 150. Ortodoxnú synagógu od synagógy status qua ante oddeľuje iba úzka ulica. Podľa ortodoxného zvyku je bez pompy a bez veží. Hoci z Synagóga v Trnavevonku pôsobí stavba veľmi skromne, vnútro je impozantné a vyvoláva v návštevníkovi priaznivý dojem. V súčasnosti je v súkromnom majetku a jej budúcnosť je neistá. Starý cintorín založili v roku 1801 a je vlastne druhým židovským cintorínom v Trnave. Prvý bol zriadený niekedy v 12. či 13. storočí. Dnes o ňom nevieme ani to, kde sa nachádzal. Nový cintorín leží na okraji mesta. Založili ho v roku 1879. Je výnimočný v tom, že sa na ňom pochovávali tak príslušníci ortodoxie ako aj status quo. Roku 1930 dosiahol počet Židov v Trnave 2.728 z celkového počtu 23.973 obyvateľov. Nástup fašizmu postupne zničil túto rozvíjajúcu sa židovskú komunitu. Trnavských židov začali deportovať v marci roku 1942 spolu s ortodoxným rabínom Izidorom Friedmanom a status quo rabínom Eduardom Reichom. V súčasnosti sa v Trnave aj na šabat ťažko zostavuje minjan (modlitebné minimum 10 mužov vo veku nad 13 rokov).

Synagógu status quo ante postavili v roku 1891 podľa plánov viedenského architekta Jakuba Gartnera. Stavba s výraznou dvojvežovou fasádou slúži po čiastočnej rekonštrukcii pre potreby Galérie Jána Koniarka. Expozícia MŽK je inštalovaná na ženskej galérii. Pred synagógou umiestnili po druhej svetovej vojne pamätník Holokaustu, postavený podľa návrhu architekta Artura Szalatnaia-Slatinského.

 

Expozície

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
03.11.2017, vernisáž o 18.00 25.03.2018 Anton Čierny: Môj domov je “vlhká hmlistá krajina”

Anton Čierny: Môj domov je “vlhká hmlistá krajina”Kurátor: Roman Popelár
Vo februári uplynulo 20 rokov odvtedy, ako sa Anton Čierny odprezentoval v Synagóge – Centre súčasného umenia monumentálnou inštaláciou s názvom Svitanie. Išlo o jednu z ôsmych výstav cyklu Pamäť miesta (1997-98) v kurátorskej koncepcii Jany Geržovej.
Autor – vzdelaním sochár – sa výraznejšie presadil už v 1. pol. 90. rokov. Ako absolvent prof. Juraja Bartusza na bratislavskej VŠVU (1991) inklinoval k intermediálnym presahom, pričom sochu v tom čase chápal ako artefakt v krajine (land art), ako zásah do existujúcej architektúry (umenie vo verejnom priestore) a pre rôzne galerijné či negalerijné priestory v Čechách a na Slovensku vytváral tzv. site-specific inštalácie. Práve Svitanie patrí bezpochyby k vrcholom autorovej tvorby 90. rokov.
Od roku 1999 začal Čierny pedagogicky pôsobiť na VŠVU a jeho záujem sa pozvoľna upriamuje na videoinštalácie, videodokumenty a záznamy z happeningov, ktoré realizoval v rôznych lokalitách západnej či východnej Európy. Jeho umeleckú tvorbu, východiská a smerovanie, ako aj výstavnú činnosť, podrobne zachytáva monografia vydaná Považskou galériou umenia v Žiline v r. 2012 (autori Zora Rusinová, Mira Sikorová Putišová, Daniel Grúň).
Po dvadsiatich rokoch sa – dnes už prof. Anton Čierny – vracia opäť do trnavskej synagógy. Je známe, že k projektom ho väčšinou inšpirujú atypické miesta, situácie, témy. V duchu „nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“ si tentokrát umelec vybral na výstavu priestory (doposiaľ) nevýstavné: čiastočné zrekonštruované interiéry oboch veží synagógy, ktoré nesú informačnú stopu viacerých dekád minulosti i súčasnosti. Architektúra, ktorá si v priebehu 20. a 21. storočia prešla sakrálnou, profánnou aj umeleckou etapou, sa po čiastočnej rekonštrukcii stala pre výtvarníka platformou na prezentáciu stále aktuálnej témy našich dejín: extrémizmu, ktorý sa v posledných rokoch vkráda do našich životov i politiky. Čierny primárne vychádza z nedokončenosti a „surovosti“ interiéru, ktorý zostával nevyužitý pred rekonštrukciou i po nej. Svojsky ho dobudoval a sprístupnil verejnosti. Použil pritom minimalistické, nízkonákladové riešenie – či už prístup do vežičiek alebo formu prezentácie videí. Výsledkom je tak ucelená architektonická videoinštalácia, ktorá hovorí o tom, že spracovanie citlivej témy minulosti nie je priamočiare. K výsledku sa treba prepracovať (stúpanie – cesta nahor), byť s ním konfrontovaný (napr. formou filmu či videa) a nájsť riešenie prostredníctvom súčasnosti.

 

25.01.2018, vernisáž o 18.00 25.03.2018 Klaudia Korbeličová: [kon]text

Klaudia Korbeličová: [kon]textKurátor: Marianna Brinzová
[Kon]Text je samostatnou autorskou výstavou sochárky Klaudie Korbelič v termíne 25. 1. 2018 – 25. 3. 2018, ktorú pripravila pre výstavný priestor Synagógy – Centra súčasného umenia v podobe site specific inštalácie. Klaudia Korbelič (*1990) patrí medzi mladú generáciu vizuálnych umelcov, ktorí pôsobia súčasne na českej i slovenskej výtvarnej scéne. Vo svojej tvorbe sa venuje dvom líniám, a to klasickej soche, ktorú podrobuje mechanicko-performatívnej deformácii a site specific inštaláciám a objektom. Námety čerpá zo súčasnosti, ale i z minulosti. Spracováva problematiku armády, sci-fi, princípy architektúry a taktiež sa zaoberá statusom súčasného človeka a otázkami jeho budúcnosti. Dôležitým prvkom jej diel je interakcia zo strany divákov, tak ako aj proces vznikania, transformácie a zanikania sochárskeho artefaktu.
V priestoroch Synagógy – Centra súčasného umenia autorka predstaví svoju site specific inštaláciu s názvom [kon]Text. Výstavný projekt [kon]Text zahŕňa sériu nafukovacích objektov, ktoré akoby parazitujú na architektúre synagógy, vypĺňajú medzery medzi stĺpmi, ktoré oddeľujú priestor hlavnej lode od bočných lodí. Masa materiálu vytvára akési [ne]hmotné nafúknuté mierne vlniace sa sochy, ktoré sa rozpínajú v priestore a obtekajú okolo jeho architektúry. Celková inštalácia, vzdialene evokujúca techniku vitráže, je tvorená z materiálov, s ktorými autorka pracuje vo svojom ateliéri v Brne. Tieto materiály, ako sú bublinkové, baliace, fotografické fólie, igelity, lepiace pásky a podobne, sú súčasťou jej sochárskych diel alebo slúžia na ich zakrývanie/prekrývanie v priebehu tvorivého pracovného procesu. Bežné spotrebné materiály nájdené v ateliéri autorka uvádza do nového kontextu, presúva ich do priestoru synagógy a nadväzuje s ním dialóg. Jej intervencia navodzuje dojem nestálosti, nejasnosti a efemérnosti. Reflektuje priestor synagógy a sprítomňuje atmosféru pietneho miesta. [Kon]Text nesie niekoľko vrstiev a významov. Intervencia sa snaží site specific reagovať na priestor a bývalé určenie synagógy a podtrhnúť jej génia loci s istou dávkou pátosu, krehkosti, dočasnosti a pominuteľnosti, no zároveň referuje sama k sebe, a to k súčasnej umeleckej produkcii a procesu tvorby. Inštalácia je doplnená o zvukovú stopu, akúsi novodobú „pracovnú modlitbu“, ktorá vznikla v priestoroch brnianskeho ateliéru a zachytávala jeho pracovno-výrobné zvuky.

Počas vernisáže výstavy prebehne performance českého vizuálneho umelca Davida Helána (*1979) s názvom: Content-po (Koncept konec kontemplace), ktorá korešponduje s témou výstavy a vznikla priamo k nej.

Klaudia Korbelič (*1990, Bratislava) vyštudovala ateliér Sochařství 1 vedením prof. akad. soch. Michala Gabriela na Fakulte výtvarných umení Vysokého učení technického v Brne (2017). Autorka má za sebou niekoľko úspešných skupinových i samostatných výstav na Slovensku aj v zahraničí. Žije a tvorí v Brne.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!