Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa (LGPMB) Liptovský Mikuláš
* Liptov Gallery of Peter Michal Bohun Liptovsky Mikulas

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Tranovského ul. 3, 031 01 Liptovský Mikuláš

Tel.: +421 44 551 40 32, +421 44 552 27 58
E-mail: lgpmb@vuczilina.sk, lgpmb-riaditel@vuczilina.sk
Www: www.galerialm.sk
Facebook: www.facebook.com/galerialm

 

Otváracie hodiny

 

Ut-So: 10.00 - 17.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Stála expozícia Koloman Sokol 1,-€

LGPMB si vyhradzuje právo pri finančne náročných dočasných výstavách na zmenu ceny za jednotlivé dočasné výstavy.

 

Podrobné vstupné: http://www.galerialm.sk/navstevnik/vstupne/

 

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO čiastočne - prízemie a prvé poschodie
Pre vozíčkárov neprístupná je iba výstava Slovenských výtvarníkov 20. storočia na druhom poschodí.

História-popis

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa55 výročie založenia galérieGaléria vznikla v roku 1955 a je treťou najstaršou na Slovensku (po Bratislave a Košiciach). Je umiestnená v historickom a kultúrnom centre mesta v príjemnom parkovom prostredí. Pôvodná budova galérie pochádza z konca 18. storočia . Priamo v jej priestoroch pôsobil v rokoch 1854 - 1865 Peter Michal Bohúň, umelec národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia, ako učiteľ na dievčenskej evanjelickej škole. Do dnešnej podoby bola galérie zrekonštuovaná a dobudovaná v 70. rokoch 20. storočia.
Liptovská galéria Petra Michala BohúňaZbierkový fond galérie predstavuje približne 5000 výtvarných diel - malieb, kresieb, grafík, fotografií, plastík, z ktorých časť je prezentovaná v štyroch stálych expozíciách. Na prechodné výstavy galéria disponuje dvomi priestormi, pričom veľká výstavná sieň je najväčším výstavným priestorom svojho druhu na Slovensku.

Expozície

Expozícia starého umenia obsahuje exponáty slovenského umenia 15.-18.-teho storočia, pričom sem patria napríklad cenné gotické oltáre, tabuľové maľby i solitérne sochy.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Expozícia umenia 19. storočia obsahuje obrazy a sochy umelcov z obdobia romantizmu a realizmu, diela slovenských umelcov, pričom dominuje tvorba P.M. Bohúňa.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

Expozícia umenia 20. storočia na Slovensku je najrozsiahlejšia a prezentuje vývoj a smerovanie moderného výtvarného umenia.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Osobnosti výtvarného umenia 20.storočia

(Ester Martinčeková Šimerová, Martin Martinček, Miroslav Ksandr, Michal Kern)

-  od 16.11.2006 nová stála expozícia 2. polovice 20. storočia, ktorej súčasťou je aj dar pani Ester M. Šimerovej mestu Liptovský Mikuláš.

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Galéria Kolomana Sokola Liptovský Mikuláš

 

Jan Hála – RapotankyDom Jana Hálu vo Važci s drevenicou

Otváracia doba:  03.06.2017 - 15.09.2017: Ut - St 10.00 - 13.00, Št-So 13.00 - 16.00
Bližšie informácie na tel. číslach: +421 44 551 40 32, +421 44 552 27 58

V letnej sezóne 2017
Jan Hála – Rapotanky

Výber z tvorby Jana Hálu zo zbierok LGPMB v Liptovskom Mikuláši
Kurátorka: Mgr. Barbora Vyšňanová
Tristo tridsať tri strieborných prepelíc preletelo cez tristo tridsať tri strieborných striech. A v našej peci myši pištia, v našej peci psík spí. Rapotanky, ktoré nás od detstva sprevádzali v knihe s rovnomenným názvom, napísala v roku 1955 spisovateľka Mária Ďuríčková, ilustroval ich Jan Hála. Vďaka ilustrovaniu týchto rytmicky príťažlivých rapotaniek, povedačiek a najmä kvôli ilustráciám detských kníh od J. Hálu (ale aj Vodrážku) dosiahla slovenská ilustrácia prvých významných úspechov. Ilustrácie od Jana Hálu mali u čitateľov úspech, cez jeho obrazy a kresby sa formovala láska a úcta k tradíciám slovenskej dediny. Na výstave vám predstavíme súbor kresieb, ktoré slúžili na ilustráciu leporela Rapotanky, fragmenty z maliarskej tvorby (Dievčatko v kvetoch, V žatve) a mnohé iné ilustrácie a kresby.
Jan Hála prišiel v roku 1923 do Važca maľovať a našiel tam aj svoj druhý domov. V jednom zo svojich listov píše: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (...) Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (in. Abelovský s. 14). Hálove diela hýria farebnosťou a optimistickým stvárnením prírodných a spoločenských motívov. Autorove obrazy zachytávajú krásu podtatranského kraja a krásu Važca, a činia ju trvalou. Okrem kresieb, figurálnych malieb a ilustrácií Hála popularizoval Važec aj článkami, fejtónmi a dvoma knihami: Podtatranská dedina (1928) a Pod Tatrami (1942). Umelec spájal umelecké úsilie so spoločenským poslaním človeka. Hálova „romantická“ predstava o Važci a živote sa stala jeho celoživotným umeleckým programom.
Jan Hála sa narodil 19. januára 1890 v juhočeskom mestečku Blatnej. V roku 1909 absolvoval súkromnú krajinársku školu Ferdinanda Engelmüllera v Prahe. V roku 1910 – 1915 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Pirner). Nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a nový domov našiel v roku 1923 vo Važci, kam prišiel so svojím priateľom Hildprandtom hľadať vizuálne podnety k jeho tvorbe. V tom istom roku sa vo Važci usadil. Od dvadsiatych rokov sa Hála venoval veristickému znázorňovaniu Važťanov. Zobrazoval ich kroje, zvyky, tance a piesne, očarený bol najmä ich zdravým a sviežim temperamentom. Jeho tvorivý prístup bol na úrovni dokumentaristu, vychádzal z plenéristických tradícií. Stal sa z neho umelec „dychtiaci“ po čistej kráse. Vo Važci našiel svoj kúsok raja. Po vyhnaní zo Slovenska odišiel v roku 1939 do rodnej Blatnej, ale v roku 1940 sa s rodinou vrátil do Važca a tu žil až do svojej smrti, do roku 1959.

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
17.10.2017, vernisáž o 16.30 07.01.2018 Martin Benka - človek a príroda

Kurátor: Monika Váleková
Martin Benka (1888 Kostolište – 1971 Malacky) patrí k najznámejším i najvýznamnejším slovenským maliarom. Do pamäti národa sa hlboko zapísal pôsobivosťou a výrazovou silou obrazov. Ako prvý maliar, hoci vychádzal z videnej reality, začal stvárňovať Slovensko tak, ako dovtedy nikto pred ním – usiloval sa preniknúť pod povrch a zachytiť jeho najcharakteristickejšie črty, vnútornú podstatu či vyjadriť jeho dušu. Benka veľa cestoval a inšpirácie pre svoju tvorbu čerpal viacerých regiónov Slovenska. Však najbližším mu bol Liptov. Ako umelec zaznamenal vo svojich pamätiach, jeho príroda mu poskytovala najviac inšpirácií.
Umelcove diela sa na krátky čas opäť vrátia na Liptov. V Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v utorok 17. 10. 2017 o 16.30 hod. bude slávnostne otvorená výstava Martin Benka – človeka a krajina. Spolu s galériou ju pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum Martina Benku v Martine, odkiaľ pochádza väčšina prezentovaných diel. Tie dopĺňajú obrazy zo zbierok Liptovskej galérie P. M. Bohúňa. Návštevníci výstavy uvidia viac ako 130 diel, ktoré naznačujú prierez celou tvorbou umelca. Známejšie maliarove obrazy, v ktorých monumentalizoval slovenskú krajinu a heroizoval dedinských ľudí, doplnia verejnosti menej známe diela. Najmä doteraz zriedkavejšie prezentované známe štúdie komorných rozmerov, ktoré Benka tvoril, keď cestoval po Slovensku. Výber diel tematicky odráža najmä umelcov vzťah k Liptovu. Okrem olejomalieb budú vystavené tiež kresby a úžitková tvorba. Napríklad návrhy na dizajn kníh, knižné ilustrácie, návrhy na známky a leptané sklá pre Kolonádový most v Piešťanoch, v ktorých sa premietli aj liptovské námety. Nielen v maliarskej, ale aj v dizajnérskej tvorbe, Benkovi patrí prívlastok prvého tvorcu slovenského národného mýtu.
Vernisáž výstavy je spojená s prezentáciou knihy o Martinovi Benkovi.

 

17.10.2017, vernisáž o 16.30 07.01.2018 Marek Jarotta, O 5 12

Kurátor: Marianna Brinzová
Výstavný projekt s názvom „O 5 12“ predstavuje sériu diel z aktuálnej maliarskej tvorby Mareka Jarottu, ktorou nadväzuje na predošlé výstavy s titulom „2050“ prezentované v HotDock Gallery v Bratislave a Industrial Gallery v Ostrave (kurátorka Marianna Brinzová). Výstava „O 5 12“ predstavuje ďalší vývoj a posun v jeho maliarskej tvorbe, ktorá vychádza z tematiky „nemiest“, ktorou sa Marek Jarotta zaoberá od roku 2013. V roku 2017 autor prichádza s vizuálne i formálne odlišným uchopením tejto témy. Z jeho vyľudnených „nemiest“ sa odrazu stávajú hybridne preplnené environmenty, kde sa cestujúci strácajú v časopriestore. Pre Jarottovu súčasnú tvorbu naďalej ostáva príznačný záujem o skúmanie tzv. tranzitných uzlových miest – „nemiest“ (non-places), ako sú haly, nástupištia, stanice a podobne, ktoré donekonečna konštruuje, dekonštruuje a rekonštruuje. Mení charakter týchto prostredí, pričom odkazuje na realitu a virtuálne simulakrá, ktoré sa donekonečna množia, vrstvia, prelínajú, vznikajú a zanikajú. Jeho „nemiesta“ sú bez identity, histórie a času, no zároveň sú spojené s komerciou a cirkuláciou pasažierov a tovaru. Sú čakárňami a bránami, ktoré nás dennodenne „stretávajú“ na ceste z bodu A do bodu B. Univerzálnosť, no zároveň mnohosť týchto priestorov podčiarkuje i formálne hľadisko jeho diel.
Dnešné tranzitné prostredia sa čoraz viac stávajú hybridnejšími. Rovnako i čas v nich pocitovo preteká akoby inak, niekedy sa zrýchľuje, inokedy spomaľuje či až mrzne. Maľby Mareka Jarottu túto skutočnosť reflektujú. Vynárajú sa z nich postavy súčasných cestovateľov a nomádov ako neidentifikovateľných jednotiek v pulzujúcom a meniacom sa systéme. Tep sa neustále spomaľuje a zrýchľuje. Spomaľuje a zrýchľuje... Zastavuje a obnovuje... Nie je isté, nakoľko sú títo pasažieri (tu a teraz) v skutočnosti prítomní a nakoľko ich toto prostredie na rôznych úrovniach už pohlcuje a transportuje na iné miesto. Preplnené prostredia „nemiest“ referujú o aktuálnosti ako dobe dynamického pohybu, hybridizácie a roztrieštenej percepcie. Upriamujú nás na súčasnosť, k stavu našej súčasnej reality – „hyperreality“, ktorá je presýtená, naakumulovaná a tesne pred ničivou explóziou. Je to doba neustáleho zrýchľovania, presiaknutá kvantom (dez)informácií, odpadom a balastom, a my ju nie sme schopní vnímať v plnej šírke. Strácame sa v spleti ciest a nekonečných možností, nielen na úrovni fyzického sveta.
Autor sa prostredníctvom maliarskeho média snaží reagovať aj na problematiku hmotného, kontra virtuálneho prostredia a zlievania týchto dimenzií. A to nielen v podobe vplyvu týchto „realít“ na maliarske médium ako také, ale i na úrovni ideovej, keďže cestovanie a transport dnes prebieha nielen na fyzickej, ale i virtuálnej úrovni.
Marek Jarotta vo svojich maľbách zobrazuje akýsi vizuálny smog a ozvenu prostredí, ktoré svedčia o presýtenosti, no zároveň fragmentárnosti súčasného sveta a jeho množstva podôb. Prostredníctvom svojich diel prináša špecifický maliarsky pohľad na danú tematiku. V jeho maľbách sa prelínajú rôzne uhly perspektívy, vrstvy a architektonické fragmenty, ktoré popierajú logiku reálneho usporiadania sveta. Z týchto prekombinovaných priestorov sa vynárajú časti postáv, ktoré v rýchlosti križujú neurčité časové pásma a opäť zanikajú. Ľudská prítomnosť a stopa je tak redukovaná na anonymné fragmenty tiel, ktoré sa donekonečna v slučkách ako mátohy hýbu priestorom. Nie sú ničím autentickým a individuálnym, len matnou spomienkou na svoju uniformnú prítomnosť a „odľudštený ľudský systém“...

 

29.12.2017, 19.00   Večer hudby a poézie

...až k prvéme snehu nás odprevadí ruža a ten kto bude chýbať má nás spočítaných...
Účinkujú: Jano SVETLAN Majerčík (piesne) Maya POEMSKÁ (básne)

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!