Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa (LGPMB) Liptovský Mikuláš
* Liptov Gallery of Peter Michal Bohun Liptovsky Mikulas

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Tranovského ul. 3, 031 01 Liptovský Mikuláš

Tel.: +421 44 551 40 32, +421 44 552 27 58
E-mail: lgpmb@vuczilina.sk, lgpmb-riaditel@vuczilina.sk
Www: www.galerialm.sk
Facebook: www.facebook.com/galerialm

 

Otváracie hodiny

 

Ut-So: 10.00 - 17.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Stála expozícia Koloman Sokol 1,-€

LGPMB si vyhradzuje právo pri finančne náročných dočasných výstavách na zmenu ceny za jednotlivé dočasné výstavy.

 

Podrobné vstupné: http://www.galerialm.sk/navstevnik/vstupne/

 

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO čiastočne - prízemie a prvé poschodie
Pre vozíčkárov neprístupná je iba výstava Slovenských výtvarníkov 20. storočia na druhom poschodí.

História-popis

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa55 výročie založenia galérieGaléria vznikla v roku 1955 a je treťou najstaršou na Slovensku (po Bratislave a Košiciach). Je umiestnená v historickom a kultúrnom centre mesta v príjemnom parkovom prostredí. Pôvodná budova galérie pochádza z konca 18. storočia . Priamo v jej priestoroch pôsobil v rokoch 1854 - 1865 Peter Michal Bohúň, umelec národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia, ako učiteľ na dievčenskej evanjelickej škole. Do dnešnej podoby bola galérie zrekonštuovaná a dobudovaná v 70. rokoch 20. storočia.
Liptovská galéria Petra Michala BohúňaZbierkový fond galérie predstavuje približne 5000 výtvarných diel - malieb, kresieb, grafík, fotografií, plastík, z ktorých časť je prezentovaná v štyroch stálych expozíciách. Na prechodné výstavy galéria disponuje dvomi priestormi, pričom veľká výstavná sieň je najväčším výstavným priestorom svojho druhu na Slovensku.

Expozície

Expozícia starého umenia obsahuje exponáty slovenského umenia 15.-18.-teho storočia, pričom sem patria napríklad cenné gotické oltáre, tabuľové maľby i solitérne sochy.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Expozícia umenia 19. storočia obsahuje obrazy a sochy umelcov z obdobia romantizmu a realizmu, diela slovenských umelcov, pričom dominuje tvorba P.M. Bohúňa.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

Expozícia umenia 20. storočia na Slovensku je najrozsiahlejšia a prezentuje vývoj a smerovanie moderného výtvarného umenia.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Osobnosti výtvarného umenia 20.storočia

(Ester Martinčeková Šimerová, Martin Martinček, Miroslav Ksandr, Michal Kern)

-  od 16.11.2006 nová stála expozícia 2. polovice 20. storočia, ktorej súčasťou je aj dar pani Ester M. Šimerovej mestu Liptovský Mikuláš.

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Galéria Kolomana Sokola Liptovský Mikuláš

 

Jan Hála – RapotankyDom Jana Hálu vo Važci s drevenicou

Otváracia doba:  03.06.2017 - 15.09.2017: Ut - St 10.00 - 13.00, Št-So 13.00 - 16.00
Bližšie informácie na tel. číslach: +421 44 551 40 32, +421 44 552 27 58

V letnej sezóne 2017
Jan Hála – Rapotanky

Výber z tvorby Jana Hálu zo zbierok LGPMB v Liptovskom Mikuláši
Kurátorka: Mgr. Barbora Vyšňanová
Tristo tridsať tri strieborných prepelíc preletelo cez tristo tridsať tri strieborných striech. A v našej peci myši pištia, v našej peci psík spí. Rapotanky, ktoré nás od detstva sprevádzali v knihe s rovnomenným názvom, napísala v roku 1955 spisovateľka Mária Ďuríčková, ilustroval ich Jan Hála. Vďaka ilustrovaniu týchto rytmicky príťažlivých rapotaniek, povedačiek a najmä kvôli ilustráciám detských kníh od J. Hálu (ale aj Vodrážku) dosiahla slovenská ilustrácia prvých významných úspechov. Ilustrácie od Jana Hálu mali u čitateľov úspech, cez jeho obrazy a kresby sa formovala láska a úcta k tradíciám slovenskej dediny. Na výstave vám predstavíme súbor kresieb, ktoré slúžili na ilustráciu leporela Rapotanky, fragmenty z maliarskej tvorby (Dievčatko v kvetoch, V žatve) a mnohé iné ilustrácie a kresby.
Jan Hála prišiel v roku 1923 do Važca maľovať a našiel tam aj svoj druhý domov. V jednom zo svojich listov píše: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (...) Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (in. Abelovský s. 14). Hálove diela hýria farebnosťou a optimistickým stvárnením prírodných a spoločenských motívov. Autorove obrazy zachytávajú krásu podtatranského kraja a krásu Važca, a činia ju trvalou. Okrem kresieb, figurálnych malieb a ilustrácií Hála popularizoval Važec aj článkami, fejtónmi a dvoma knihami: Podtatranská dedina (1928) a Pod Tatrami (1942). Umelec spájal umelecké úsilie so spoločenským poslaním človeka. Hálova „romantická“ predstava o Važci a živote sa stala jeho celoživotným umeleckým programom.
Jan Hála sa narodil 19. januára 1890 v juhočeskom mestečku Blatnej. V roku 1909 absolvoval súkromnú krajinársku školu Ferdinanda Engelmüllera v Prahe. V roku 1910 – 1915 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Pirner). Nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a nový domov našiel v roku 1923 vo Važci, kam prišiel so svojím priateľom Hildprandtom hľadať vizuálne podnety k jeho tvorbe. V tom istom roku sa vo Važci usadil. Od dvadsiatych rokov sa Hála venoval veristickému znázorňovaniu Važťanov. Zobrazoval ich kroje, zvyky, tance a piesne, očarený bol najmä ich zdravým a sviežim temperamentom. Jeho tvorivý prístup bol na úrovni dokumentaristu, vychádzal z plenéristických tradícií. Stal sa z neho umelec „dychtiaci“ po čistej kráse. Vo Važci našiel svoj kúsok raja. Po vyhnaní zo Slovenska odišiel v roku 1939 do rodnej Blatnej, ale v roku 1940 sa s rodinou vrátil do Važca a tu žil až do svojej smrti, do roku 1959.

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
18.07.2017, vernisáž o 16.30 30.09.2017 Kristína Bukovčáková: Privretými očami

Kristína Bukovčáková: Privretými očamiKurátor: Barbora Vyšňanová
Tvorba mladej slovenskej výtvarníčky Kristíny Bukovčákovej  je charakteristická svojou pestrou farebnosťou, „primitívnymi“ ťahmi štetca a poetickými maľbami, v ktorých autorka skúma vzťah človeka a krajiny. Maliarka človeka vymaňuje z mesta von a začleňuje ho naspäť do jeho prirodzeného prostredia, do divokej a nespútanej prírody. Predlohy k svojim maľbám hľadá Kristína  Bukovčáková vo svojej osobnej pamäti, v archíve vlastných fotografií, ale aj na internete, ktorý je najdostupnejším inšpiračným „žriedlom“ súčasnosti. Z fotografických snímok preberá kompozíciu pre svoje figúry – postavy a tie zasadzuje do ňou skonštruovanej prírody (autorkina príroda nie je prepisom reality). Kristína nás svojou tvorbou nabáda nenúteným spôsobom k tomu, aby sme rozvinuli naše kritické myslenie a uvedomili si krehkosť a zraniteľnosť prírody. Tá je našou neoddeliteľnou súčasťou. Autorka nás nechce násilne pretvárať, necháva len na nás, či pôjdeme cestou vzájomnej symbiózy, alebo budeme s „privretými očami“ hľadieť na negatívne vplyvy a environmentálne katastrofy, ktoré sa v prírode pod vplyvom ľudskej činnosti odohrávajú.
Keď sa na konci 19. storočia stala fotografia verejne dostupnou, začali sa viesť diskusie o konci maliarskeho umenia. K tomu nedošlo a ani dôjsť nemohlo. „Maľovanie je nenahraditeľné, lebo pri maľovaní si umelec nechá obraz implantovať pod kožu (Sadovská).“ Návrat maľby na prelome 20. a 21. storočia  môžeme zaznamenať v širšom a nielen slovenskom kontexte (k tomuto návratu nás upozorňoval aj program výstav, ktoré boli organizované európskymi galériami). V našom prostredí došlo k tomuto návratu okolo roku 2002 na pôde VŠVU, v ateliéri Ivana Csudaia, a tiež v ateliéri súčasného obrazu na Fakulte umení v KE (Rudolf Sikora a Adam Szenpétery).
Kristína Bukovčáková patrí do mladej generácie maliarov, umelcov, ktorí svoju pozornosť obrátili smerom k maľbe. Maliarka sa na počiatku svojho tvorivého snaženia dostala najprv k fotografovaniu a od fotografie prešla plynulo k maľbe. V histórii môžeme sledovať nielen vplyv maliarstva na fotografiu, ale spätne aj pôsobnosť fotografie na maliarstvo. Obdobne je tomu taktiež v tvorbe Kristíny Bukovčákovej, ktorá nájdený obraz (fotografiu) necháva žiť novým životom cez jej maľbu. Primitívnymi ťahmi štetca uchopuje vo svojich „príbehoch“ proces, priebeh vznikania a zanikania krajiny a človeka v nej. „Človeka, ktorý nesie auru niečoho poetizujúceho a zároveň každodenného.“ (K. Bukovčáková).
Kristína Bukovčáková (*1991) v roku 2011 začala študovať na Akadémii výtvarných umení v Banskej Bystrici, FVU, Otvorený ateliér maľby u profesora Jána Kudličku a akademického maliara Rastislava Podobu. O dva roky neskôr absolvovala stáž na Akadémii umení v ateliéri profesora Andrzeja Bednarczyka v Krakove. V súčasnosti žije a tvorí v Prahe a študuje na Vysokej škole umeleckopriemyselnej: Katedra voľného umenia. Kristína Bukovčáková je víťazka 2. miesta v prestížnej súťaži Maľba roka 2015, Nadácia VÚB a víťazka 1. miesta VUB Maľby roka 2016.

 

18.07.2017, vernisáž o 16.30 30.09.2017 Ondrej 4. Zimka - Jaroslav Velička: Úlety

Kurátor: Dagmar Matiašková Ferencová
Súčasná výstava sochára Ondreja 4. Zimku a fotografa Jaroslava Veličku vychádza z koncepcie výstavy prezentovanej na Kysuciach v roku 2015. Výstava predstavuje diela dvoch výrazných autorov, ktorí si napriek odlišným médiám umeleckej tvorby dokázali nájsť spoločnú cestu. Jaroslav Velička, ako milovník prírody, s trpezlivosťou poľovníka čakal na vhodný moment kedy priletí operenec a zdrží sa na sochách Ondreja 4. Tieto vtáčiky prostredníctvom fotografie dopĺňajú monumentálne sochárske diela. Dávajú sochám život. Fotograf zachytil čaro okamihu, symboliku pominuteľnosti a nevšednosti. Na základe názvov sôch obaja autori spoločne doplnili aj názvy fotografií. Vzájomným zosúladením sochy a fotografie vznikol nový objekt s jedinečnou myšlienkou. Ich snahou však bola aj prezentácia živých, často nepoznaných krás Slovenska. Obaja sú milovníci slovenskej prírody, kultúry a tradícií. Výstava je prezentáciou majstrovstva tvorby kvalitných sôch a trpezlivosti tvorby fotografie. Spojením dvoch rozdielnych autorov a dvoch rozdielnych médií vznikol jeden zaujímavý výtvarný experiment.
Ondrej 4. Zimka. Syn významného slovenského výtvarníka Ondreja Zimku a známej herečky Milky Zimkovej. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave na oddelení kameňosochárstva a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v na Univerzite OF New Castle vo Veľkej Británii a vo Francúzsku. Zásadný vplyv na jeho tvorbu mal nedávno zosnulý renomovaný sochár Andrej Rudavský – člen Skupiny Mikuláša Galandu. Pod jeho vedením začal už od 13. rokov realizovať prvé sochy. Prvú samostatnú prezentáciu mal v Múzeu moderného umenia Danubiana v Bratislave (2003), vystavoval tiež v Trnave, Žiline, ale aj v Londýne, Pekingu, Šanghaji, Moskve, Paríži, Washingtone, Ríme, Ženeve... Dielo Ondreja 4. bolo vystavené na samostatnej výstave v Kysuckej galérii v roku 2010 a spoločne s Jaroslavom Veličkom vystavoval aj v roku 2015. Je laureátom prestížnej Ceny Gerarda H. Muelensteena (2005). V súčasnosti žije prevažne na Kysuciach.
Fotograf Jaroslav Velička sa narodil 29. októbra 1954 vo Vysokej nad Kysucou. Po ukončení štúdia na Gymnáziu v Turzovke navštevoval Pedagogickú fakultu v Trnave odbory slovenský jazyk a výtvarnú výchovu. Následne študoval psychopédiu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Fotografovaniu sa venuje niekoľko desaťročí. Okrem živej prírody sa venuje aj dokumentárnej fotografii, leteckým fotografiám, portrétom aj reportážnej fotografii. Vydal množstvo monografií Kysúc. V roku 2010 získala jedna z nich ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska. Jaroslav Velička vystavuje od roku 2006. Spoločne s Ondrejom 4. Zimkom vystavoval v Turzovke, v roku 2007 vystavoval vo Valašskom Meziříčí, v roku 2008 v Kysuckej galérii, poľskom meste Živec a tiež v Toruni. Vystavoval aj v Číne a Maďarsku.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!