Kysucká galéria v Oščadnici, Kaštieľ Oščadnica
* Kysuce gallery in Oščadnica, Manor-House Oščadnica

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

023 01 Oščadnica č. 13

Tel.: +421 41 433 21 66
E-mail: kys.galeria@vuczilina.sk
Www: www.kysuckagaleria.sk

 

Otváracie hodiny

 

Ut-Pi  9.00 - 16.00
Ne    12.30 - 16.00
posledný vstup o 15.30

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Základné vstupné: 1 €
Zľavnené vstupné (deti, študenti, EURO26, ZŤP): 0,50 €

Foto, kamera: nie je možné

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Kysucká galéria vznikla v roku 1981 na základe iniciatívy priaznivca výtvarného umenia JuDr. Antona Blahu a dvanástich výtvarných umelcov, rodákov a priateľov Kysúc, ktorí v roku 1975 usporiadali výstavu “Pozdrav umelcov rodnému kraju“ a 66 diel z výstavy venovali ako základinu galérie. Pre verejnosť boli prvé stále expozície slávnostne sprístupnené 27. novembra 1981 v oščadnickom kaštieli, ktorý sa stal na desaťročie jediným sídlom galérie.
Kaštieľ OščadnicaKysucká galéria je regionálnou galériou v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ktorej poslaním je budovanie, evidencia a ochrana zbierkového fondu, k hlavným úlohám patrí výstavná, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná činnosť. Keďže v regióne absentuje významnejšia historická výtvarná tradícia, galéria zamerala svoju akvizičnú činnosť na súčasné umenie s dôrazom na tvorbu predstaviteľov regiónu a tvorbu významných predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Kysucká galéria od začiatku svojej akvizičnej činnosti buduje svoj zbierkový fond, ktorého základom sa stal súbor diel venovaných najmä kysuckými výtvarníkmi, a zakúpenie výtvarnej pozostalosti Františka Hűbla. Zatiaľ posledným prírastkom zbierok väčšieho rozsahu sa stal dar JUDr. Antona Blahu a manželky, venovaný pri príležitosti 20. výročia založenia galérie.

Kysucká galéria v Čadci od 1.2.2011 zmenila svoj názov na Kysucká galéria v Oščadnici a svoje sídlo na Kysucká galéria v Oščadnici, 023 01 Oščadnica č. 13.

Kaštieľ OščadnicaKaštieľ v Oščadnici postavil gróf Ballestrem po roku 1910, zároveň pri ňom zriadil park s rozlohou vyše troch hektárov, ktorý k dnes predstavuje vyvinutý typ prírodného parku s rozlohou približne dva hektáre, v ktorom sa nachádzajú domáce i cudzokrajné dreviny. V rokoch 2006 – 2007 bol park rekonštruovaný.
Kaštieľ prešiel viacerými stavebnými úpravami. V závere sedemdesiatych rokov 20. st. bola budova kaštieľa zrekonštruovaná pre potreby Kysuckej galérie v Čadci, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 1981. V roku 1992 sa administratívne centrum galérie presunulo do prenajatých priestorov Mestského domu v Čadci, kde zároveň získala aj ďalšie výstavné priestory.

Zrekonštruovaný lesopark

Kaštieľ Oščadnica - parkNa sklonku roku 2005 Kysucká galéria v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v úzkej spolupráci s obcou Oščadnica úspešne podala žiadosť o nenávratný finančný príspevok z Programu Iniciatívy Spoločenstva INTEREG III A Slovenská republika – Česká republika, na celkovú revitalizáciu parku. Revitalizácia lesoparku v Oščadnici bola úspešná i vďaka podpore a ústretovosti Žilinského samosprávneho kraja, jej predstaviteľov župana Ing. Juraja Blanára, Riaditeľa úradu ŽSK PhDr. Pavla Holeštiaka a poslancov ŽSK, ktorí sa zaslúžili o dofinancovanie tohto projektu v sume 750 tis. korún na práce nevyhnutné pre celistvosť a funkčnosť tejto na Kysuciach ojedinelej pamiatky.
Kaštieľ Oščadnica - parkPri projektovej príprave sa kládol dôraz nielen na ozdravenie a zachovanie parku, ale aj na jeho previazanosť s galériou, turistickú atraktivitu a prínos pre miestne obyvateľstvo. Po schválení projektu v celkovom finančnom objeme bezmála 7,6 milióna korún zo zdrojov EU sa v jarných mesiacoch roku 2006 začalo s realizačnými prácami.
Poznávací a študijný charakter lokality rozšírila výsadba nových rastlín, drevín a trávnikov v súlade s charakterom prostredia a ekosystému tejto oblasti. Súčasťou priestoru sa stala prakticky a logicky riešená sieť chodníkov rôznej úrovne a charakteru nadväzujúca k jednotlivým celkom záhradnej architektúry. Celý lesopark uzatvára novovysadená zeleň hrabového živého plota. Vstupná brána, závora a lavičky sú dielom umeleckého kováča majstra Pavla Zlatoša zo Žiliny. Autorom sochárskeho stvárnenia fontány je akademický sochár Jozef Mundier.

 

Expozície

 

FRANTIŠEK HŰBEL (1934 – 1978) STÁLA EXPOZÍCIA

Kurátorka výstavy: Zuzana Sýkorová

Nová stála expozícia venovaná životu a dielu Františka Hübela, vzniká pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatych narodenín.
František Hübel patrí k dvanástim spoluzakladateľom Kysuckej galérie, ktorá od svojho vzniku v roku 1981 spravuje jeho rozsiahlu výtvarnú pozostalosť - 1699 malieb, kresieb, grafík a ilustrácií vo svojom zbierkovom a 1704 diel vo svojom dokumentačnom fonde.
Na druhom podlaží kaštieľa je situovaný výber z autorovej celoživotnej tvorby, počnúc rannými kresbami, vznikajúcimi v období pred a počas vysokoškolských štúdií v päťdesiatych rokov minulého storočia, končiac ilustráciami, kresbami, grafikami a maľbami, datovanými v druhej polovici sedemdesiatych rokov, kedy bolo Hübelovo dielo predčasne tragicky ukončené. Expozícia 70 kresieb, ilustrácií, grafík a 31 obrazov je radená chronologicky, jednotlivé časové etapy sa rovnako ako aj polohy tvorby voľne prelínajú a dopĺňajú. Niektoré diela, najmä kresby a štúdie z ranného obdobia ako aj fotografie a modely realizovaných interiérov, sú galerijne prezentované po prvý krát.
František Hübel sa narodil v roku 1934 v Krásne nad Kysucou, zomrel roku 1978 v Bratislave. V rokoch 1953 – 1959 absolvoval štúdium v grafickom oddelení VŠVU v Bratislave u prof. Vincenta Hložníka. Po ukončení štúdia pracoval v období od 1962 do 1968 ako výtvarný redaktor vydavateľstva Mladé letá, neskôr pôsobil v slobodnom povolaní. Bol dlhoročným členom výtvarnej komisie vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave. Venoval sa ilustrácii, grafike, voľnej kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe.
Jeho bohatá, rôznorodá výtvarná činnosť prešla viacerými vývinovými etapami. Od realizmu spojeného s výrazným zmyslom pre epickosť, ktorý bol charakteristický najmä pre počiatočnú ilustrátorskú tvorbu, prešiel najmä v médiu kresby a maľby postupným zjednodušením foriem i námetov k čistej geometrickej abstrakcii s vyhranenou farebnosťou.
Vystavoval s tvorivou skupinou Život, zúčastňoval sa na výstavách slovenskej ilustračnej tvorby doma i v zahraničí. Za ilustrátorskú tvorbu získal viacero ocenení (1959 Zlatá medaila za ilustráciu, Lipsko, 1966, 1968, 1971, Ceny vydavateľstva Mladé letá, Bratislava). Jeho maliarske dielo bolo pre verejnosť objavené až po jeho predčasnej smrti.

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!