Turčianska galéria v Martine (TG)
* Turiec Gallery (TG) Martin

Turčianska galéria Martin

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Daxnerova 2, 036 01 Martin

Tel.: +421 43 422 44 48
Mobil: +421 905 575 947
E-mail - sekretariát: sekretariattg@vuczilina.sk
Riaditeľka: Ing. Alexandra Rybárová, alexandrarybarova@vuczilina.sk
Www: www.turiecgallery.sk

GPS: N49°3’46” E18°55’14”

 

Otváracie hodiny

 

pondelok zatvorené
utorok - piatok:     8.00 – 17.00
sobota - nedeľa: 11.00 – 17.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Vstupné / Entry (PDF)

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO

História-popis

Turčianska galériaTurčianska galériaTurčianska galéria vznikla v roku 1983 a nadviazala na tradície martinského národného centra, ktorého úsilie vyvrcholilo založením Národnej galérie slovenskej (1933 - polovica 50.-tych rokov). Turčianska galéria sa orientuje predovšetkým na začiatky moderného slovenského výtvarného umenia, ktorého významné osobnosti sú tvorbou zviazané s Turcom. Osobitným obdobím, na ktoré sa galéria zameriava, sú 30. a 40. roky, kedy bol Martin významným kultúrnym centrom. V tejto etape tu pôsobili osobnosti ako G. Mallý, M.M. Mitrovský, P.J. Kern, J. Hanula, M. Benka, M.A. Bazovský, J. Alexy, M. Galanda, Ľ. Fulla a ďalší.
Turčianska galériaTurčianska galériaGaléria prezentuje aj vývoj knižnej tvorby, z čoho vychádza založenie výstavného a súťažného projektu Bienále knižného umenia Martin.
Ďalším projektom je Bienále fantázie, medzinárodná súťaž a prehliadka detskej výtvarnej tvorby, ktorá sa organizuje od roku 1987.
Výstavy a iné akcie organizované v galérii sú zamerané na celú šírku moderného výtvarného prejavu i jeho aktuálnych tendencií.

 

Expozície

Turčianska galériaSlovenská výtvarná moderna v Turci

Myšlienka rekonštrukcie stálej expozície TG sa formovala od začiatku roka 2010 ako výsledok plánovaných zmien v interiéri budovy. Nová predstava o podobe stálej expozície vychádza z poznania umelecko-historických reálií a medzníkov, ktoré formovali a určovali vývoj slovenského moderného výtvarného umenia s dôrazom na spomínanú jedinečnú pozíciu mesta Martin. Tradičná kultúrna klíma Martina, tvorená generáciami literárne i politicky činných osobností od čias národného obrodenia, ale aj vydavateľská a spoločenská aktivita sústredená pri Matici slovenskej, bohatá spolková divadelná a literárna činnosť, to všetko sa stalo inšpiratívnym zázemím pre Stála expozíciavýrazné osobnosti slovenského výtvarného umenia. Turčianska galéria vlastní reprezentatívny súbor olejomalieb, grafických i kresebných prác Mikuláša Galandu, z veľkej miery daru od pani Márie Galandovej, rod. Boudovej. V ďalších výstavných miestnostiach sa dostávajú do kontextu autori, ktorí prežili v Martine niekoľko rokov, spolutvorili umelecké prostredie mesta a ich tvorba zapadá do prvej polovice 20. storočia. Jednu z výstavných miestností predstavuje tvorba generácie II. svetovej vojny V. Hložník, V. Chmel, Skupina Trojštít reprezentovaná F. Štefunkom, M. Benkom, K. Ondreičkom, L. Záborským.
Zatiaľ poslednú časť stálej expozície tvoria diela galandovcov: A. Barčík, M. Laluha, R. Krivoš, V. Kompánk, M. Pašteka, P. Tóth, I. Štubňa, M. Marček, E. Púček. Ich tvorba je na výstave zastúpená ranými dielami z prelomu 50. - 60. r. 20. storočia.
St. expozícia má ambície postupne chronologicky predstavovať výtvarný život Turca už uzavretého umeleckého diela osobností spätých s regiónom s presahom do 60. - 80. r. 20. st. Kritériom výskumu autorov a zaradenia do st. expozície je v zmysle koncepcie výstavy ich príslušnosť k regiónu, ale najmä a súčasne dielo, kt. predstavuje výtvarne etablované hodnoty v v nadregionálnom kontexte. (L. Tanóczky, O. Krýslová a i.)

 

Fotogaléria

Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria
Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria
Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria
Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria
Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria Turčianska galéria

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
08.02.2018, vernisáž o 17.00 20.05.2018 MIKULÁŠ GALANDA

Mikuláš Galanda /1895 – 1938/ maliar, grafik, ilustrátor a vynikajúci kresliar, patrí k zakladateľským postavám moderného slovenského výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia.
Narodil sa v Malej Vieske, dnes Turčianske Teplice, v roku 1895.
Výtvarné umenie študoval v Budapešti /1914–1916/ a v Prahe /1922–1927/. Začínal ako profesor kreslenia na meštianskych školách a Škole umeleckých remesiel v Bratislave, na ktorej bol od roku 1933 riadnym profesorom až do svojej predčasnej smrti v roku 1938.
Táto škola mala veľmi progresívny pedagogický charakter, vynikajúce profesorské obsadenie a úzke profesionálne i osobné kontakty s nemeckým Bauhausom. Vo svojej tvorbe sa venoval najskôr grafike a ilustrácii. V tridsiatych rokoch prevažovala maľba.
Spoločne s Ľudovítom Fullom sa výrazne pričinili o presadenie princípov moderného výtvarného umenia na Slovensku. Vo svojej tvorbe syntetizoval osobitým spôsobom poznatky expresionizmu, fauvizmu, kubizmu, klasicizmu i niektoré princípy surrealizmu, až k modernej poetickej skratke a znaku.
Galandove umelecké počiatky boli obsahovo poznačené ťažkými životnými situáciami, ako aj následkami prvej svetovej vojny. V tom mu bol veľmi blízky nórsky maliar Edvard Munch, čo sa prejavilo najmä v grafike. No postupne sa prepracoval k pozitívnejšiemu pohľadu na život a svet najmä pod vplyvom francúzskeho maliarskeho optimizmu. Prejavilo sa to najmä v spracúvaní témy venovanej žene v jej troch fázach - mladej kráse, zrelom materstve a motíve staroby. V záverečnom období sa sústredil najmä na zobrazovanie veľkého počtu ženských hláv v rôznych životných situáciách. K najpôsobivejším patria zobrazenia ženy matky, strachujúcej sa o svoje dieťa. Popri hlavách neviest a dedinských žien, sú to početné hlavy osamelých a plačúcich žien.
Galandovým maliarskym a grafickým prácam predchádzali pravidelne početné kresbové štúdie, ktoré často nadobúdali charakter samostatného diela na hranici kresby a maľby. Nielen formou podania od jemnej línie až po maliarsku plochu, ale aj dôrazným použitím funkcie farby.
Galanda pestoval kresbu vášnivo od samých svojich počiatkov, v rozpätí citlivej realistickej štúdie portrétneho charakteru, až po maximálnu výtvarnú skratku na hranici brilantného a suverénneho podania. Už jeho súčasníci si boli vedomí mimoriadnej úrovne jeho kresby i jej významu, ktorý zohrávala i v jeho ostatnej tvorbe, najmä ako dynamizujúceho faktoru, napr. v maľbe.

 

08.02.2018, vernisáž o 17.00 20.05.2018 PAVOL TÓTH – SEDIACI PAVOL TÓTH

V roku 2018 uplynie 30 rokov od úmrtia Pavla Tótha, významného predstaviteľa a spoluzakladateľa Skupiny Mikuláša Galandu. Samostatnou výstavou a retrospektívou sochárskej tvorby si chce preto Turčianska galéria pripomenúť jeho špecifický prínos do slovenského neoavantgardného umenia v druhej pol. 20. storočia. Dielo Pavla Tótha bolo doposiaľ zväčša prezentované iba ako súčasť tematických, či prehľadových výstav v kontextoch neoavantgardy, skupiny Galandovcov, umenia vo verejnom priestore či v rámci prezentácie sochárskych zbierok jednotlivých galérií. Vďaka spolupráci s historičkou umenia Zitou Kostrovou, ktorá je aj autorkou obsiahlej monografie Pavla Tótha, sa mu môže venovať samostatná pozornosť a prehodnotiť tak jeho tvorba z nových diváckych pozícií.
Výstava Sediaci Pavol Tóth sprostredkuje pohľad na príbeh formovania jedného komplexného výtvarného diela, zahŕňajúceho množstvo figúr, prevažne sediacich žien. Svojim spektakulárnym názvom však táto prezentácia navádza aj na kritický odstup a zmenu uvažovania. John Berger vo svojej knihe O pohľade komentuje pri príležitosti 50. výročia Rodinovej smrti kult výročia ako pohodlný spôsob konzumácie dejín umenia v kontrastne s ich porozumením. Výstava preto ponúka aj odvrátený pohľad: od autora ako tvoriaceho subjektu- k autorovi ako pozorovanému a analyzovanému objektu. Sochár je tak v rámci svojej tvorby aktom sediacim na podstavci súčasného galerijného priestoru, so svojou autonómnou estetikou a významom. Takáto myšlienka sediacej a pózujúcej sochárskej zbierky prirovnáva proces pozerania sa k procesu tvorby... Je možné kĺzať očami po povrchu, skúmať štruktúry a výstavbu diela podobne ako sochár študujúci svoj model, alebo môžeme postupne odkrývať aj jednotlivé vrstvy konotácií vychádzajúcich z vnútra von. Jednou z takýchto vrstiev je napríklad samotný modernistický pohľad na ženu. Sediacu, češúcu, zobúdzajúcu sa, zbavenú hlbších súvislostí, ponechanú ako formu, do ktorej si autor projektuje svoje vlastné prežívanie. Ako vysvetľuje sám Pavol Tóth vo vzťahu k začiatkom jeho tvorby, pózujúca figúra ženy sa pre neho stala skôr príťažou: „Model ma odpútaval od toho najdôležitejšieho: od hlbšieho vyjadrenia vlastných vnútorných problémov. Preto som model úplne vylúčil“. Môžeme si položiť otázku, čo je našim modelom v procese pozerania a ako determinuje naše bezprostredné prežívanie. Pozeráme sa na dielo ako na umelecko-historickú pózu s jej faktografickým opisom a súborom spretrhaných znakov a symbolov? Alebo nechávame dielo pôsobiť na naše prežívanie, čím sa aj pozorovanie stane tvorbou nových významov?
Pre Pavla Tótha sa ženské figurálne výjavy stali jeho osobnou mytológiou, spočívajúcou v hľadaní akéhosi archetypálneho ženstva vyjadrovaného v mäkkosti tvarov a ľahkosti línii. Výstava mapujúca kľúčové okamihy autorskej tvorby, prezentuje okrem sôch aj kresby a grafiky, ktoré poukazujú na vzťah jeho kresebnej a sochárskej línie. Kresba, v jeho prípade nie je len náčrtom, ale ako neustála súčasť procesu tvorby. „V kresbe si veci začínam čistiť a čo ma v nej upokojuje, snažím sa prekresliť aj na soche.“ Jeho budovanie sochy môžeme charakterizovať aj ako kresbu plochami a líniami skĺzajúcich po objeme materiálu s dôležitým akcentom na samotný proces tvorenia s prvkami hľadania, náhody a radosti.

 

22.02.2018 20.05.2018 JÁN GALANDA – FOTOGRAFIA

Vernisáž výstavy sa uskutoční 1. 3. 2018 o 16.00.
Dejiny slovenskej fotografie sú plné nezbadaných, polozabudnutých či celkom zabudnutých osobností. Avšak máloktorá bola donedávna taká neznáma ako Ján Galanda. Ako väčšina moderných slovenských fotografov bol fotoamatérom, v občianskom živote pracoval ako bankový úradník. Galanda začal sústavnejšie fotografovať až v prvej polovici tridsiatych rokov. Fotografoval to, čo väčšina amatérov – dokumentoval svoje mimopracovné záujmy a aktivity, cestovanie, turistiku, šport. Na rozdiel od väčšiny snímok tohto druhu sa však jeho fotografie vyznačujú precízne budovanou, náročnou, niekedy až rafinovanou kompozíciou. Tým, že sústavne dokumentoval svoje cesty do zahraničia, vytvoril súbor fotografií o spôsobe života, ktorý bol na chudobnom Slovensku výnimočný. Jeho zábery sú akýmsi slovenským variantom glamour style a v tunajšom prostredí sú celkom unikátne. Ján Galanda zachytil síce mnoho zo životného štýlu modernej doby, avšak v podstate zostali jeho fotografie nadčasové. Splendidné. Nezaujaté alebo „zaujaté krásou“, pozitívnymi životnými hodnotami, mali „zdravého ducha v zdravom tele“. Najlepšie z nich sú v pravom slova zmysle moderné – jednoduché životné deje a prirodzené ľudské záujmy autor stvárnil s vizuálnou náročnosťou a vďaka tomu nadobudli nový význam. Sú obrazom lepších čias, ktoré na Slovensku – a možno ani vo svete – neboli. Aurel Hrabušický

 

     

 

Turčianska galéria ponúka ku každej z uvedených výstav:
ODBORNÝ LEKTORSKÝ VÝKLAD
Lektorské výklady sú určené pre skupiny detí MŠ, ZŠ, SŠ. Všetky sú prispôsobené veku, záujmu a mentalite konkrétnej skupiny. V prípade záujmu o lektorský výklad, je tento z organizačných dôvodov potrebné vopred objednať u pani Evy Mužilovej (043 /4224448).

 

Ponuka edukačných aktivít:

 

HURÁ, GALÉRIA!
Špeciálny animačný program pre deti MŠ a deti prvého stupňa ZŠ. Deti sa v ňom formou rôznych hier zoznámia s galériou, so základnými pojmami výtvarného umenia a s dielami, ktoré sú v galérií vystavené. Vyskúšajú si ako sa majú v galérií správať. Program je určený pre deti MŠ a pre deti nižších ročníkov ZŠ.

UMENIE HROU III.UMENIE HROU III.
Pokračovanie kreatívneho vzdelávacieho projektu vo forme tvorivých dielní na 6 rôznych tém. Projekt umožňuje deťom hravou zážitkovou formou spoznať významných slovenských a českých autorov, ktorých diela sú zastúpené v zbierkach Turčianskej galérie. Spoznajú diela M. Galandu,
Ľ. Fullu, M. Marčeka, A. Barčíka, P. Tótha a dielo A.Šimotovej.
Formou vlastného tvorivého zážitku sa zoznámia s pojmami z oblasti výtvarného umenia, prežijú rôzne tvorivé procesy, spoznajú viaceré možnosti umeleckého vyjadrenia.
Program je určený pre žiakov ZŠ a SŠ

GALANDA – TVORCA I BÁSNIK
Tvorivé dielne, ktorými si pripomenieme 120. výročie narodenia mimoriadne významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia Mikuláša Galandu. Deti sa formou vlastného tvorivého zážitku zoznámia s jeho dielom, prežijú spolu rôzne tvorivé procesy, spoznajú viaceré možnosti umeleckého vyjadrenia. Program je určený pre deti MŠ, ZŠ, SŠ.

POZNAJ SVOJU GALÉRIU!
Špeciálny animačný program pre deti ZŠ a SŠ. Deti sa v ňom formou rôznych úloh a hier zoznámia s najvýznamnejšími autormi a dielami z obdobia slovenskej výtvarnej moderny.

ANIMÁCIE
Animačný program ku každej z práve aktuálnych výstav.

MOSTYMOSTY
Cyklus tvorivých dielní pre deti zo špeciálnych základných škôl, zameraný na rôzne témy a techniky.

DEŇ KOCÚRA
Tvorivé dielne, zamerané na rôzne témy a techniky fungujúce dopoludnia pre organizované skupiny a v stredu popoludní pre jednotlivcov.

Všetky výtvarné aktivity prebiehajú pod vedením skúsených galerijných pedagógov priamo v expozíciách TG a v detskom ateliéri KOCÚR v budove Turčianskej galérie.
Turčianska galéria pri týchto aktivitách zdôrazňuje špecifiká poznávania priamo v jej atraktívnom prostredí. Vytvára pre deti a študentov priestor na tvorivú hru, zážitkové učenie, experiment, zábavu a diskusiu.Pedagógom program umožňuje neopakovateľným spôsobom oživiť vyučovací proces a zároveň prehĺbiť vedomosti žiakov priamym kontaktom s vystavenými dielami.

Záujem o všetky tvorivé aktivity je z organizačných dôvodov potrebné vopred dohodnúť u pani Evy Mužilovej – 043 4224448 alebo muzilova@vuczilina.sk.
Počas návštevy galérie je za žiakov zodpovedný pedagogický dozor!

 

 

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!