Tatranská galéria v Poprade
* Tatran Gallery Poprad

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Elektáreň TG, Hviezdoslavova 341/12, 058 01 Poprad

Tel.: +421 52 772 19 68
Mobil: +421 917 843 187
E-mail: tatragaleria@tatragaleria.sk
Www: www.tatragaleria.sk

 

Otváracie hodiny

 

pondelok – piatok: 9.00 - 17.00
sobota: zatvorené
nedeľa: 13.00 - 17.00

 

História-popis

Tatranská galéria v PopradeTatranská galéria vznikla v roku 1960 a jej prvým sídlom bol Starý Smokovec. Po viacerých miestach pôsobenia sa definitívne usídlila v Poprade.
V súčasnosti svoju činnosť prezentuje v bývalej parnej elektrárni na Hviezdoslavovej ulici, ale aj v iných kultúrnych inštitúciách podtatranského regiónu.
Svojou akvizičnou, vedeckovýskumnou a výstavnou činnosťou spracováva a verejnosti približuje tvorbu najmä výtvarných umelcov Spiša a širšieho východoslovenského regiónu, významné osobnosti slovenského výtvarného diania.
Prezentáciou kľúčových diel slovenského výtvarného umenia, sprístupňovaním diel minulTatranská galéria v Popradeých období ako aj prác súčasných domácich a zahraničných umelcov sa systematicky usiluje zväčšovať celkovú informovanosť o tradičných i moderných tendenciách vo výtvarnom umení.
V poslednom desaťročí TG upútala pozornosť kultúrnej verejnosti viacerými rozsiahlymi výstavnými projektami a podujatiami v Elektrárni TG, ktoré sa konali v súlade s najnovšími výtvarnými tendenciami vo svete.
Unikátny priestor bývalej parnej elektrárne, dáva možnosť súčasným slovenským a zahraničným výtvarným umelcom, ale aj umelcom z oblasti súčasného tanca, hudby a divadla predstaviť to najzaujímavejšie a najsúčasnejšie zo svojej tvorby.
Medzi najnavštevovanejšie patria už tradičné projekty Factory Art – festival súčasného slovenského umenia a Hry s umením - prezentujúce tvorbu profesionálnych výtvarníkov a študentov umeleckých škôl zo Slovenska a zahraničia.

Tatranská galéria v Poprade Tatranská galéria v Poprade Tatranská galéria v Poprade Tatranská galéria v Poprade

 

Expozície

Odkryté hodnoty
Pod týmto jednoduchým názvom uvádza Tatranská galéria v Poprade svoju prvú stálu expozíciu.
Definitívne vyriešenie priestorov (ktoré trvalo takmer 50 rokov)
- presťahovanie galérie do zrekonštruovanej budovy bývalej parnej elektrárne - umožnilo Tatranskej galérii inštalovať prvú trvalú expozíciu umeleckých diel zo svojho depozitu.

Tatranská galéria v Poprade: Odkryté hodnoty - stála expozícia Tatranská galéria v Poprade: Odkryté hodnoty - stála expozícia Tatranská galéria v Poprade: Odkryté hodnoty - stála expozícia

TG vo svojom depozite uchováva dvetisíctristo umeleckých diel, ktoré cieľavedomým výberom a nákupom zhromaždila počas päťdesiatich rokov svojej existencie.
Zbierkový fond TG tvorí päť zberateľských okruhov:
• umenie s tatranskou tematikou
• tvorba regionálnych spišských umelcov
• tvorba súčasných východoslovenských umelcov
• výber slovenského umenia od roku 1900
• tvorba súčasných slovenských a zahraničných umelcov


Novootvorená expozícia svojim obsahom a skladbou odzrkadľuje dlhoročnú akvizičnú činnosť TG. Zatiaľ čo s niektorými z vystavovaných obrazov sa naša verejnosť už stretla, s inými má možnosť zoznámiť sa po prvý raz. Reprezentatívny výber diel tvorí kolekciu 115 diel, z toho 65 olejomalieb, 15 kresieb, 24 grafík a 11 plastík.
V úvodnej časti stálej expozície sú prezentované diela s tatranskou tematikou, v duchu pôvodnej tatranskej koncepcie galérie. Vytvorili ich autori, ktorí ako prví prišli s myšlienkou založenia Tatranskej galérie. Sú to Jaroslav Votruba, Otakar Štáfl, Ján Hála a ďalší. Českí majstri Ferdinand Engelmüller, Antonín Hudeček, Bedřich Kostřánek, Bohumil Kozina, Ľudmila Hynková a ich diela s tatranskou tematikou, patria k najpôsobivejším v zbierkovom fonde TG.
Druhá časť stálej expozície predstavuje klenoty výtvarného umenia, ktoré boli vytvorené predovšetkým majstrami slovenskej moderny akými boli Martin Benka, Mikuláš Alexander Bazovský, Gustáv Malý, Janko Alexy, Anton Jasusch, Peter Július Kern.
Ďalší priestor vypĺňajú najstaršie diela v depozite - cyklus olejomalieb Štyri ročné obdobia od neznámeho autora z konca 18 storočia, gvaš od Karola Tibélyho z roku 1834, séria litografií od Rudolfa Alta na motívy Karola Ľudovíta Libaya z roku 1860 – 1865 a diela Ferdinanda Katonu.
Pozoruhodnú kolekciu tvorí výber olejomalieb so ženskou tematikou Juraja Collinássyho.
Domáci umelci, tvoriaci v súčasnosti v Poprade a okolí sú zastúpení menším výberom. Vystavili sme diela Michala Trembáča, Ondreja Ivana, Štefana Hudzíka, Imricha Svitanu, Viliama Pirchalu, Štefana Kovaľa, Mariána Čižmárika, Annu Fedákovú, Evu Končekovú, Petra Trembáča.
Mnoho významných slovenských umelcov má korene na Spiši. Spišská skupina umelcov je v depozite galérie počtom najbohatšia. V expozícii ju zastupujú Peter Pollág, Emil Sedlák, Mária Rudavská, Andrej Rudavský.
Expozícia kresieb a grafických prác je dôkazom univerzálneho záujmu TG o výtvarné umenie. Obsahom tejto časti výstavy sú grafické diela staršieho aj najnovšieho dáta, v širokom diapazóne žánrovej pestrosti. Pozornosti návštevníka by nemali ujsť dobové kresby Ladislava Medňanského, Maxa Kurtha, staršie grafiky Ľudovíta Fullu, Alexandra Eckerdta, ale ani unikátne diela významných slovenských grafikov ako sú Albín Brunovský, Igor Rumanský, Jozef Haščák.
Posledná časť výstavy je dramaturgickým vyústením celej expozície. Po oblúku sa tematicky vracia k Tatrám a otvára výstavný priestor pre súčasný umelecký prejav majstrov palety, moderných maliarov ako sú Július Jakoby, Ernest Spitz, Július Koller, Dušan Srvátka, Vladimír Popovič a ďalší.

Výstava Odkryté hodnoty je v poradí prvou natrvalo inštalovanou výstavou v Tatranskej galérii v Poprade. V sprístupňovaní výtvarného bohatstva, ukrývajúceho sa v depozite, mienime systematicky pokračovať.
Cieľom trvalých výstav – a permanentného odkrývania trvalých hodnôt – Tatranskej galérie je, aby umelecký poklad, ktorý sa v jej útrobách skrýva, neostal nepoznaný, ale aby vstúpil do povedomia obyvateľov podtatranského regiónu i návštevníkov Tatier, a aby sa tak stal majetkom celej našej kultúrnej verejnosti.

 

Elektráreň - fotogaléria:

Tatranská galéria Tatranská galéria Tatranská galéria Tatranská galéria Tatranská galéria
Tatranská galéria Tatranská galéria   Tatranská galéria Tatranská galéria

 

VILA FLÓRA v Starom Smokovci

Tatry v umení – stála expozícia Tatranskej galérie v Poprade

 

Kalendárium

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
06.10.2017, vernisáž o 17.00 03.12.2017 Pieseň duše – ruská realistická maľba
/ zo zbierky Galérie výtvarného umenia v Ostrave /

Kurátorská koncepcia: Jiří Jůza
Za účasti Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku
Pozvánka na výstavu (PDF)
Rozkvet ruského výtvarného umenia v 19.storočí – Štátna pamiatková rezervácia Abramcevo Rusko
- prednáška 6.10. 2017 o 16.00
Svetlana Volkova - lektorka, vedúci výskumník múzea Abramcevo pri Moskve

Výstava ruských realistických maliarov pod názvom Pieseň duše je výberom originálnych diel zo zbierkového fondu Galérie výtvarného umenia v Ostrave (GVUO). Táto galéria budovala svoj fond od 30ych rokov minulého storočia. V Poprade predstaví to najlepšie čo sa z ruskej tvorby prelomu 19. a 20. storočia nachádza v zbierke GVUO. Sú to predovšetkým umelci členovia Združenia putovných výstav ruskej umeleckej spoločnosti vo svete známej pod pojmom Peredvižnici.
Vznik tohto združenia bol reakciou na „mŕtve umenie“, produkované na petrohradskej Akadémii výtvarného umenia, zameraný proti klasicizmu. V roku 1863 sa štrnásť absolventov Akadémie vzbúrilo a odišli z Akadémie, založili tzv. Petrohradské združenie na čele ktorého stál realistický maliar I.N.Kramskoj. V Moskve sa vytvorilo druhé umelecké centrum pod vedením G.G.Mjasojedova a v roku 1870 sa obe skupiny spojili do Združenia putovných umeleckých výstav, vytvorili svoje stanovy a prvým čelným predstaviteľom peredvižnikov sa stal I. N. Kramskoj. Ďalšími členmi boli V. G. Perov, I. I. Šiškin, I. J. Repin, V. V. Vereščagin, I. I. Levitan, V. A. Serov. Zamerali sa na zachytenie sociálne a spoločensky nižšie postavených ľudí. Chceli predstaviť život prostého ruského človeka s jeho radosťami i starosťami a ich diela sa vyznačovali silným národným cítením.
Diela peredvižnikov zobrazovali život roľníkov, nevoľníkov, ale aj žánrovú krajinomaľbu, portréty, historické udalosti, no predovšetkým chceli dať možnosť nahliadnuť divákovi do prostej ruskej duše a poukázať na jej čistotu a šľachetnosť. Toto ich hlavné posolstvo sa nachádza aj v názve výstavy (Pieseň duše).
Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov združenia bol I. J. Repin, jeho diela zobrazovali život ľudu a významné historické obdobie Ruska: Krížová procesia v Kurskej gubernii, Ivan Hrozný a jeho syn Ivan 16.november 1581, Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi, Burlaci na Volge a iné.
Zámer "priniesť umenie k ľuďom" inšpirovalo združenie usporiadať v rokoch 1871 až 1923 takmer päťdesiat výstav nielen v Moskve a Petrohrade ale i na periférii v Kyjeve, Charkove, Kazani, Rige či v Odese. Rok 1923, kedy sa uskutočnila posledná výstava, je považovaná za rok, v ktorom združenie zaniklo.
Výstavu 44 originálov dopĺňa kvalitná výstava reprodukcií diel 19.storočia z múzea Abramcevo. Abramcevo je ruská dedinská farma nachádzajúca sa v blízkosti Moskvy. Práve tu založila v 19. storočí skupina ruských maliarov, spisovateľov akýsi umelecký kruh. Abramcevo je tak spájané s rozvojom kultúrneho života v Rusku. Umelci osadu skrášľovali a zakladali dielne na výrobu keramiky, nábytku či hodvábu. Pôsobili tu také postavy ako maliari Vasnecov, Vrubeľ či Serov, sochár Antokolský, mnohí z nich boli peredvižnici. V roku 1919 bolo zriadené v Abramcevu múzeum, ktoré mimo iného prezentuje tvorbu umelcov, ktorí tu žili. Iľja Repin v jednom zo súkromných listov nazval Abramcevo najlepšou chatou na svete: oddych a práca, kde „inšpirácia je vlastne odmenou za námahu.“ Medzi výtvarníkmi, ktorí prichádzali do Abramceva s cieľom oddýchnuť si a načerpať inšpiráciu, boli Vasilij Polenov, Vasilij Surikov, Valentín Serov, Konstantin Korovin, Michail Nesterov. Práve oni preslávili ruské maliarske umenie a Abramcevo zohralo dôležitú úlohu v ich umeleckých osudoch.
V rámci otvorenia výstavného projektu bude pred vernisážou o 16.00 prednášať Svetlana Volkova - lektorka , vedúci výskumník múzea Abramcevo pri Moskve.

 

07.11.2017, vernisáž o 17.00 04.02.2018 Millefleurs – Eva Končeková & Michaela Bednárová

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pozvánka na výstavu (PDF)
Výstava Millefleurs (z fr. tisíc kvetín je zaužívaný pojem v textilnom umení, ktorý znamená kvetinový vzor na pozadí stredovekých tkaných tapisérií) je koncipovaná ako retrospektívny pohľad na rozsiahlu tvorbu akademickej maliarky a pedagogičky Evy Končekovej (1947). Dôležitú úlohu v koncepcii výstavy má tiež pedagogické pôsobenie Evy Končekovej. Jej vzťah k umeniu a spôsob vnímania a uvažovania výrazne ovplyvnili mnohých jej žiakov. Jednou z nich je aj jej mladšia dcéra, Michaela Bednárová (1982), textilná dizajnérka, zakladateľka značky Puojd a autorka koncepcie výstavy: ,,Mamka bola môj pedagóg od času, keď som vedela držať ceruzku v ruke. Všetko, čo viem, viem vďaka nej. Považujem ju za nenahraditeľnú učiteľku a mnohí jej žiaci mi dajú za pravdu.“ Michaela Bednárová predstaví v rámci výstavy širší výber dezénov, odevov a multimediálnu performanc.
Eva Končeková sa dlhodobo venuje olejomaľbe, akvarelu, tapisériám, textilnej tvorbe. V súčasnosti realizuje menšie komorné formáty. Bytostne nevyhnutné sú pre ňu vychádzky do prírody, krajiny, ktorých atmosféru, aktuálnu náladu, prirodzenosť a pôvab citlivo skúma. Jej nekonečným motívom sú lúčne kvety v ich najrozmanitejšej podobe, ich subtílnosť, snovosť, sviežosť, vône, farebnosť a melanchólia.
Obsahom vystavených diel sú florálne motívy, kvety a kytice spracované prevažne v médiu maľby alebo textilu, z ktorých cítime poetiku zdieľaného času v prírode, v krajine s kvetmi rastlinami, bylinkami. Florálne motívy Evy Končekovej sú opozitom k predimenzovanej vizuálnej kultúre dneška a ponúkajú priestor pre kontempláciu a mentálny odpočinok.
Michaela Bednárová, predstaví staršie projekty, dezény a textilné potlače ale predovšetkým najnovšiu kolekciu florálnych vzorov. Kolekcia Michaely Bednárovej Millefleurs je poďakovaním mame za nasmerovanie a podporu. Inštalácie budú doplnené príbehmi a zvukmi, ktoré dotvoria atmosféru vzorov a naznačia pôvod ich vzniku.
Eja Devečková participuje na výstave ako kurátorka a tiež ako umelkyňa a bývalá žiačka. K tému Millefleurs predstaví nové video a texty inšpirované tvorbou a osobnosťou Evy Končekovej.
Ďalšími participujúcimi umelcami sú Marek Jarotta, Kamil Kozub a Adela Piatniková. Účasť na výstave Millefleurs je pre nich vyjadrením vďaky a úcty k pedagogickému ako aj ľudskému prístupu umelkyne Evy Končekovej.

 

     

VILA FLÓRA v Starom Smokovci :

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
19.09.2017, vernisáž o 16.00 12.11.2017 Jirko ČEPIL – Sny v dreve
pozvánka (PDF)
     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!