Záhorská galéria Jána Mudrocha, Senica
* Ján Mudroch Zahorie Gallery, Senica

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Sadová ul. 619/3, 905 01 Senica

Tel.: +421 34 651 29 37
E-mail: zahorskagaleria@zupa-tt.sk

 

Informácie

Otváracie hodiny

 

Po - Pi: 8.00 - 16.00
Ne:     13.00 - 17.00

 

História-popis

Záhorská galériaZáhorská galériaZáhorská galéria Jána Mudrocha vznikla ako regionálne pracovisko na dokumentáciu a prezentáciu záhorského výtvarného umenia v roku 1984. Jej sídlom je neskorobarokový kaštieľ v Senici postavený v roku 1760. Umelecké zbierky sa zhromažďovali v Záhorskom múzeu v Skalici už od polovice 60.-tych rokov 20.-teho storočia.
Galéria nepravidelne usporadúva letnú expozíciu "Umelci Záhoria", ktorá je zostavená z najhodnotnejších diel.

 

Záhorská galéria Záhorská galéria Záhorská galéria Záhorská galéria Záhorská galéria

 

Galéria Júliusa Koreszku

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici odborne i metodicky spravuje Galériu Júliusa Koreszku, ktorá je umiestnená v priestoroch Záhorského múzea v Skalici. Zriadená bola v roku 1991; autorkou koncepcie a kurátorkou je Mgr. Božena Juríčková. Expozícia je výberom z umelcovej pozostalosti, ktorej podstatná časť sa zakúpila pre zbierky budúcej galérie v roku 1973 od autorovej manželky Františky Koreszkovej.
Galéria Júliusa Koreszku, SkalicaMaliar Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v obci Dojč neďaleko Senice v rodine malého roľníka. Gymnaziálne štúdiá začal v Bratislave, ukončil ich však v Skalici, kde sa rodičia medzičasom presťahovali. V roku 1914 začal navštevovať Akadémiu výtvarných umení v Budapešti, ale vzápätí o pár mesiacov odišiel na front. Ako priamy účastník 1. svetovej vojny získal otrasné skúsenosti, ktoré ho poznačili na celý život. V tomto období vzniklo aj Galéria Júliusa Koreszku, Skalicaniekoľko náčrtníkov ceruzkových kresieb s civilnejšími scénami z vojenského života. Vlastné výtvarné štúdiá absolvoval až na pražskej Akadémii u profesora Maximiliána Pirnera v rokoch 1919 – 1924. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti svojej prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice. Tu, v milovanom meste, v ústraní a skromnosti, strávil potom vyše dvadsať rokov až do svojej smrti 1. decembra 1958.
Galéria Júliusa Koreszku, SkalicaMaliarske dielo krajinára Júliusa Koreszku tvorí síce nehlučnú, ale trvalú súčasť slovenského dejepisu umenia 1. polovice 20. stor. V podstatnej miere je motivicky fixované na skalický región, ktorý umelec v harmonickom súzvuku realistických senzuálnych východísk, citových interpretačných väzieb a klasickej maliarskej reči prebásnil Galéria Júliusa Koreszku, Skalicado autentickej poetickej podoby. Vo výtvarnom pretlmočení lokálnej krajiny vyzdvihol zdržanlivú postimpresionistickú tradíciu, podopretú silnými impresívnymi prvkami a dekoratívnou, plošnou koloristickou kultúrou. Svoj umelecký, výsostne lyrický žánrový maliarsky program (krajina, okrajovo zátišie) Koreszka v jadre ohlásil už počas pražských štúdií. I napriek vonkajším okolnostiam či nepriazni zložitej doby ho plne rešpektoval počas celého tvorivého obdobia.

Galéria Júliusa Koreszku, Skalica Galéria Júliusa Koreszku, Skalica Galéria Júliusa Koreszku, Skalica Galéria Júliusa Koreszku, Skalica Galéria Júliusa Koreszku, Skalica

 

 

Expozície

 

Majestátna neskorobaroková budova, v ktorej galéria sídli má v priľahlom parku štyri sochárske diela, ktoré tvoria stálu exteriérovú expozíciu inštitúcie. Sú výsledkom dvoch ročníkov sochárskych sympózií realizovaných v roku 2009 a 2014 v kurátorskej koncepcii Mgr. Dany Janáčkovej.

Miroslav Mládenek Duša, 2009, kolorovaný dub, v. 485 cmMilan Flajžík Zmena rytmu, 2009, kolorovaný dub, v. 403 cm

Socha je ďalšou alternatívou zaujatia pôvodným zakrivením dreva.
Monumentalizácia kompozície píše príbeh o viacerých dejstvách: rytmicky radené tvaroslovie v dramatickom oblúku, expresívna nadsádzka kontrastu základného tvaru a detailu rozmerovo stupňovaného, haptické protirečenie konvexných a konkávnych plôch, hra svetla a tieňa, ľahké lazúrové prekrytie s výrazným farebným akcentom.

 

 

 

Milan Flajžík Zmena rytmu, 2009, kolorovaný dub, v. 403 cmMiroslav Mládenek Duša, 2009, kolorovaný dub, v. 485 cm

Opakovaná komunikácia s vánkom v podobe ďalšej variácie kinetickej plastiky.
Trvalá fascinácia drevom, jeho štruktúrami, výrazovými a tvarovými možnosťami.
Meditatívno – lyrický, maximálne sústredený hlboký ponor do čistej, krehkej a odhmotnenej podstaty, do magického teritória samotnej duše.
Utíšená hra esencií, tiché, jemné vlnenie štruktúr, farieb i vôní.

 

Zdeněk Tománek Od – lúčenie, 2009, dub, 506 x 397 cmZdeněk Tománek Od – lúčenie, 2009, dub, 506 x 397 cm

Plastická kompozícia kontrastov hmôt monumentálnych a až giacomettiovsky krehkých. Účasť kreativity so silnou expresívnou citovou aj pocitovou základňou.
Márne hľadanie medziľudskej komunikácie, priestorovo otvorený dialóg diela s členitým tvaroslovím sa skončil. Rozloženie hmôt zastalo v napätej statike dynamického prejavu robustného základu a krehkej dejovej nadstavby.

 

Ľubica Kainová Kvet, 2014, buk, v. 220 cmĽubica Kainová Kvet, 2014, buk, v. 220 cm

Samotnej témy sa autorka zhostila cez prizmu vizuálneho symbolu. Tvaroslovie jej sujetového výberu vychádza z prírody, konkrétne z rastlinnej ríše. Priestorovo otvorená hmota hornej časti, vo vnútornej strane s výrazným plastickým reliéfom, evokuje tvar semienka slnečnice a svojím prevedením zároveň plní aj funkciu úžitkovú ako krmidlo pre vtáky. Tento hraví príbeh stavia na jednoduchom geste, individuálnej úvahe, poézii i rukopise s dominantným vyznením prírodného dreveného materiálu.

 

Kalendárium

 

Celoročne: Odborné výklady k výstavám pre školy, podľa požiadaviek a na základe dohôd so základnými a strednými školami v meste a regióne

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
10.08.2017 01.10.2017 MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍ

MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍVýstava je pripravená v spolupráci s Galériou výtvarných umení v Hodoníne
Kurátori: Josef Fantura, Dana Janáčková
Miroslav Štolfa (nar. 1930 Brno – Maloměřice) sa venuje maľbe a kresbe, v počiatkoch tvorby aj grafike. Predovšetkým maľba je pre autora médiom, ktoré mu neustále poskytuje bezbrehé možnosti individuálneho umeleckého vyjadrovania svojho vnútra. V ranom tvorivom období prešiel fázou verne modifikovanej skutočnosti s témami mesta a techniky civilizácie, postupne sa čoraz viac vzďaľoval popisnému zápisu. Expresívny maliarsky naturel začal otvárať do abstraktných polôh a v centre záujmu jeho umeleckej výpovede sa jednoznačne ocitla forma a jej farebné zhodnotenie. Rozloženie hlavných výrazových prostriedkov (farba, línia, tvar) najprv zakladal na výraznom geste, na ostrých líniách jasne pretínajúcich a definujúcich celú farebne sýtu obrazovú plochu, ktorá postupne prešla do utíšenejších nuáns a tvarovo mäkších tušení a náznakov. Diela, ako vyvážené kompozičné celky, ale aj naďalej stavia na farebnej a výrazovej transkripcii. Prvotným impulzom Štolfových diel môže byť hocičo, v tvorivom dynamickom procese vždy priberajú a vrstvia nové emócie, ktorých esencie smerujú od javu k podstate, od povrchu k dreni a odhaľujú protichodnosť logického s intuitívnym.
M. Štolfa študoval výtvarnú výchovu na Masarykovej univerzite v Brne (1949 – 1953) u profesorov E. Miléna, B. S. Urbana a V. Makovského - vyučoval na pedagogických školách v Boskoviciach, Tišnove, na Strednej knihovníckej škole v Brne, na univerzitách v Olomouci (tu v roku 1965 habilitoval na docenta) a v Brne, kde sa podieľal na založení Fakulty výtvarných umení VUT a viedol jej maliarsky ateliér. - podnikol mnoho študijných ciest po Európe a svojou tvorbou sa prezentoval na mnohých výstavách doma aj v zahraničí, samostatne i v skupinách. Jeho diela sa nachádzajú v početných zbierkových fondoch domácich i zahraničných inštitúcií a v súkromných zbierkach
Žije a tvorí v Brne, ateliér Svitavské nábrežie 51 – je to presne ten samý ateliér, v ktorom sa stretávala legendárna skupina PARABOLA - Štolfa, Macháček, Čalkovský, Veleba, Zykmund, Jankovič, Valocký, Urbásek, Fila, Ovčáček a ďalší. Sformovala sa v roku 1962 na základe osobných kontaktov a následnom názorovom cibrení a mala zásadný význam v našom umení 60. rokov.

 

MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍ MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍ MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍ MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍ
MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍ MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍ MIROSLAV ŠTOLFA: MÍJENÍ  

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!