Holíč

Holíč - erb

 

Kraj: Trnava

Okres: Skalica

Web stránka

Popis

HolíčZatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu - mladšej doby kamennej. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie viaceré nálezy z doby bronzovej, železnej i rímsko-barbarskej. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím hlavného mesta veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra.
Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, kedy prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície.
Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvý krát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad využijúc pritom prírodné danosti miesta v tvare poloostrova.
V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389.
HolíčV roku 1315 o hrad vybojoval Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským, pričom české vojská hrad ovládli až po smrti Matúša Čáka v roku 1321.
Začiatkom 15. storočia sľubný rozvoj mestečka pribrzdili Husiti, ktorí pri svojich spanilých jazdách niekoľkokrát Holíčom prešli a v roku 1428 ho aj úplne vypálili.
V 16. storočí sa v Holíči začali usadzovať Turkami prenasledovaní Srbi a neskôr i nábožensky prenasledovaní anabaptisti - habáni. Počet obyvateľov mesta tak napriek vojnovým udalostiam rástol.
V 17. storočí sa na Holíč znieslo niekoľko živelných pohrôm, ktoré spomalili vývoj mestečka.
V 18. storočí prišlo k významnej vlastníckej zmene, ktorá sa odrazila i na živote obyvateľov Holíča. V roku 1736 získal zadĺžené panstvo manžel Márie Terézie a cisár Rímskej ríše nemeckého národa František Štefan Lotrinský. Tento vzhľadom na svoje možnosti, ale i schopnosti vybudoval v priebehu niekoľkých rokov zo zadĺženého panstva hospodárske impérium, ktoré bolo známe zavádzaním moderných metód hospodárenia, výdobytkov vedy a techniky.
Rozvoj mestečka bol spomalený svetovými vojnami. Po druhej svetovej vojne sa Holíč začal prebudovávať a modernizovať. Holíč si dodnes zachováva kolorit významného centra severného Záhoria a so svojimi kultúrnymi stavebnými pamiatkami je vyhľadávaným turistickým miestom.

 

Múzeá

Galérie

 

 

Pamiatky

 

Gotický kostol Božského srdca
Tento jednoloďový kostol so zaklenutou valenou klenbou s lunetami bol postavený bol v roku 1387 a do roku 1780 slúžil ako farský kostol, striedavo zasvätený sv. Martinovi a Božskému srdcu. Koncom 17. storočia bol barokovo upravený a doplnený vežou. Barokový hlavný oltár je zasvätený sv. Martinovi a bočné oltáre sv. Šebestiánovi a sv. Rodine. Staré zvony kostola skončili počas 1. svet. vojny v zlievárňach. Tie dnešné boli inštalované 25. mája 1924. Lavice v sanktuáriu a lustre z brúseného skla pochádzajú zo zámockej kaplnky.

 

Kostol a kláštor Kapucínov
Barokovo-klasicistická stavba bola postavená podľa projektov J.N. Jadota v rokoch 1752 až 1755. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami. Vnútorné zariadenie je barokovo-klasicistické, zväčša pôvodné z druhej polovice 18. storočia. Od roku 1755 je farským kostolom. V súčasnosti kostol a kláštor spravuje rehola premonštrátov. Kláštor je pristavaný k východnej strane kostola a má štvorcový pôdorys s dvorom v strede. Miestnosti v dvojpodlažnej stavbe sú zaklenuté pruskými a zrkadlovými klenbami.

 

Meštiansky dom
Meštiacky dom na Bratislavskej ulici je dvojpodlažnou stavbou s manzardovou strechou. Je to pôvodne barokový obecný dom z roku 1624. V roku 1910 prestavaný a prefasádovaný v secesnom štýle. Dvojpodlažná stavba s manzardovou strechou má asymetricky riešený vstup uzavretý kovanou mrežovou bránou, nad vstupom na secesnej fasáde v štukovej omietke je erb mesta s datovaním 1624 – 1910.

 

Komplex manufaktúrnych budov
Budovy holíčskej manufaktúry pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Na mieste starších habánskych keramických dielní začal budovať v roku 1755 zakladateľ manufaktúry František Štefan Lotrinský nové moderné symetrické budovy. Výrobné objekty boli situované do jednej časti komplexu dvoch dvojpodlažných krídiel. V druhej časti boli byty remeselníkov. V rokoch 1783 – 1791 boli vo fabrickej časti budovy pristavené ďalšie dve jednopodlažné krídla, v súčasnosti už zväčša asanované. V jednotlivých krídlach sa nachádzali úpravovňa hliny, glazúrovňa, výrobňa mufiel, pece, tehelňa, laboratóriá, sklady, maliarska dielňa, predajňa a kancelárie. Po zastavení výroby bolo vo výrobných priestoroch v roku 1836 zriadené kasíno s tanečnou a divadelnou sálou a časť objektu bola adaptovaná na byty zamestnancov c. k. majetkov.

 

Loretánska kaplnka
Kaplnka vznikla ako románsky kostolík, ktorý dal pravdepodobne i názov mestečku. Holíč sa v dobových prameňoch spomína ako Alba Ecclessiae, Weisskirchen, čiže Biely kostol. Archeologickým prieskumom bol zistený ešte starší kamenný objekt, takže je to v základoch nastaršia stavebná pamiatka v meste. Kaplnka slúžila v nepokojnom 16. storočí ako pravoslávny kostol a bol v nej pochovaný i jeden z najznámejších šľachticov Peter Bakič. Dnešný barokový výzor získala v 18. storočí.

 

Floriánska kaplnka
Táto centrálna polygonálna barokovo-klasicistická stavba bola postavená na mieste staršieho sakrálneho objektu na cintoríne. Predpokladá sa, že je to miesto s najstarším osídlením.

 

Vodný mlyn
Mlyn predstavuje dvojpodlažná budova so zachovanými technickými mlynskými zariadeniami z konca 19. a začiatku 20. storočia. Tak ako všetky hospodárske objekty v okolí zámku aj mlyn s ním bol spojený podzemnou chodbou.

 

Veterný mlyn
Kamenný trojpodlažný podpivničený mlyn bol postavený koncom 19. storočia. Mlieť sa v ňom prestalo po prvej svetovej vojne. Otočná strecha bola nahradená tehlovou. Dlho chátral až sa ho ujalo miestne poľovné združenie. Nachádza sa v jednom z turisticky najatraktívnejších miest v Holíči.

 

Hrady, zámky a kaštiele

 

Holíčsky zámok /* Holic Castle
Holíč - Holíčsky zámokBol vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový výzor je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo c.k. rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena U je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zlikvidovaný po roku 1919.

 

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!