Jelšava

Jelšava - erb

 

Kraj: Banská Bystrica

Okres: Revúca

Web stránka

Popis

JelšavaUž v 4. - 6. storočí bolo územie terajšieho mesta na základe vykopávok v osadách Rudno, Stará a Malá Vieska osídlené Slovanmi, ktorí do Muránskej doliny prišli z terajšieho územia Poľska. O 200 rokov neskôr utlmil rozvoj osady v roku 1241 vpád Tatárov.
Prvé písomné zmienky o Jelšave ako osade súvisia s hradom Jelšava (castrum Ilsva). Hrad sa spomína roku 1243 v listine kráľa Bela IV. Hrad koncom 13.storočia spustol a niekdajšie podhradie sa postupne do 14.storočia premenilo na kráľovskú osadu s rozvinutým baníctvom najmä železnej rudy.
V tomto období bol založený i prvý železiarsky podnik "DETRHO", čo svedčí o ťažbe železnej rudy v blízkom okolí.
V roku 1283 sa stal pánom Jelšavy potomok Ratolda z Wlach (Poľska).
K ďalším najstarším písomným pamiatkam patrí aj listina Ondreja III. Benátskeho, posledného Arpádovca, ktorá rieši spor o ustálenie hraníc pozemkov. Listina bola uložená v mestskom archíve.
V rokoch 1796 - 1801 tunajší zemepán Andrej Koháry dal v klasicistickom slohu vystavať kaštieľ na mieste údajného templárskeho kláštora. Dvojposchodovú budovu pristavali k staršej renesančnej stavbe z polovice 16. storočia.
V nasledujúcom 14. storočí prichádzali ďalší novousadlíci - nemeckí kolonisti - baníci, ktorí dolovali, ťažili a spracuvávali železnú rudu. Jelšava sa stala kráľovskou osadou s rozvinutým baníctvom a v II. polovici 14. storočia druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku. Stala sa mestom.
V roku 1539 bolo mestom so zriadeným magistrátom a kráľovským majetkom - fistus regius - tržným právom. Následne v roku 1550 bola založená mestská škola, Najvýznamnejší z jelšavských rodákov - Juraj Fabricius, ktorý základné vzdelanie získal v Jelšave a po ukončení štúdií na Karlovej univerzite v Prahe, sa stal rektorom tejto školy.
V roku 1552 mesto získalo i právo meča , ktoré mu udelil Ferdinand l. No v nasledujúcich rokoch, presnejšie v roku 1556, vtrhli do mesta Turci, ktorí ho vyplienili a zapálili. Pri jeho obrane padlo 452 občanov a 400 bolo zajatých a odvlečených. Po týchto vojnových útrapách sa obyvatelia mesta opäť spamätali a v roku 1568 založili prvý cech kováčov, Neskôr boli založené ďalšie cechy 20-tich remeselníckych profesií.
Špeciálnymi kovospracujúcimi remeselníkmi boli zvonkári, ktorí svoje výrobky, zvonce a spiežovce výhodne, pomocou furmanských povozov, vyvážali do južných štátov Európy, ba i do Turecka a severnej Afriky. Vzhľadom na dobrú ekonomickú situáciu tých čias, už v roku 1573 v okolím mesta jestvovali 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.
V roku 1781 bol postavený mestský dom, v súčasnosti sídlo Mestského úradu. V 17. - 18. storočí, bolo v Jelšave 36 - 42 druhov remesiel.
Vznikali cechy, ktoré mali kováči, garbiari, kožušníci, gubári, furmani, obuvníci, čižmári, tkáči, súkenníci, krajčíri, hrnčiari, povrazníci (štrangéri) a zvonkári.
V nasledujúcich rokoch, priaznivých pre rozvoj mesta, bola v roku 1879 na podnet školského inšpektora Viliama Gróza založená mestská škôlka.
Rozmach v školstve pokračoval ďalej zriadením učňovskej školy v roku 1883. Riaditeľom sa stal Samuel Jurin a školským dozorcom Imrich Czibur, advokát.
Na popud obyvateľov mesta, po zlých skúsenostiach s požiarmi v Jelšave v rokoch 1551, 1575, 1711, 1745, 1800 a najmä posledným v roku 1829, vznikol roku 1873 prvý dobrovoľný hasičský zbor.
V roku 1875 malo mesto ciachovňu na meranie váh a dÍžkových meradiel. Bol založený Poľovnícky spolok, ktorého predsedom sa stal Barnabáš Zsoldoš, honvédsky kapitán.
Veľkým pokrokom pre celú Muránsku dolinu bolo spus­tenie prevádzky železničnej trati Plešivec - Jelšava - Revúca - Muráň. Stalo sa tak 20. ll. 1893. O jej výstavbu sa zaslúžili: Gejza Kubínyi - zemský poslanec z Jelšavy, Gusztav Bazilides - mešťanosta, Ondrej Podhradszký - riaditeľ lesov Coburgovského panstva, Aurel Kuna - hlavný slúžny, Imrich Czibur ­mestský právnik. Na jej vý­stavbu prispelo mesto sumou 30 000 zlatých a gróf Coburg sumou 90 000 zlatých.
Rok 1894 je pamätný vznikom magnezitového pnemys­lu na Slovensku, kedy bola dostavaná prvá pec na pálenie tejto suroviny.
Bola postavená v Teplej Vode v miestach "vyšného mlyna". Postavili ju podnikatelia z Kobánye (Maďarsko) Vojtech Uhliarik a Pavol Mansfield.
O tri roky neskôr boli postavené ďalšie dve pece na pálenie magnezitu v lo­kalite, kde je dnes benzínové čerpadlo.
Majiteľom bola firma Magyar magnezit termékek r. t. Budapest.

 

Múzeá

 

 

Galérie

 

 

Pamiatky

 

Kaštieľ Koháryovcov

 

Rímsko - katolícky kostol sv. Petra a sv. Pavla

 

Evanjelický kostol

 

Rokoková radnica mesta

 

Katolícka cirkevná škola

 

Hrady, zámky a kaštiele

 

Jelšavské hrady

 

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!