Markušovce

Markušovce - erb

 

Kraj: Košice

Okres: Spišská Nová Ves

Web stránka

Popis

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, 7 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín - Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.
Markušovce sa spomínajú v roku 1289 ako Villa Marci, z roku 1328 ako Szentmichalur, z roku 1345 ako Mariusdorf, z roku 1346 ako Marcusfalua, z roku 1352 ako Zentmyhal, que al. n. villa Marci nuncupatur, z roku 1378 ako Markusfalua alias Zenthmihal, z roku 1505 ako Markussowcze, Markusfalua, maďarsky Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. Pôvodne boli strážnou, neskoršie sídelnou obcou Mariássyovcov. V 13. storočí tu vznikol hrad, ktorý v roku 1527 Levočania zrúčali. V 16. storočí hrad znova postavili. Vyhorel v roku 1773. Markušovce v roku 1787 mali 65 domov a 408 obyvateľov, v roku 1828 mali 70 domov a 517 obyvateľov. V 19. storočí časť Mariássyovských majetkov kúpili Wielandovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese a v baniach. Arciknieža Albrecht tu založili pražiareň železnej rudy. V rokoch 1880-1890 nastalo veľké vysťahovalectvo, obec opúšťali aj baníci. V roku 1892 vznikol tu závod Drevársky a banský priemysel. Za I. ČSR pracovali obyvatelia v miestnej tehelní, úpravní rúd, v poľnohospodárstve a baníctve. Baníci sa niekoľkokrát domáhali zlepšenia svojho sociálneho postavenia štrajkom.
Obec Čepanovce patrila do Stolice X. Spišských kopijníkov. Písomne je doložená v roku 1295. V roku 1787 mala 68 domov a 677 obyvateľov, v roku 1828 mala 70 domov a 517 obyvateľov. Splynula s obcou Markušovce v druhej polovici 19. storočia.

 

Múzeá

Galérie

 

 

Pamiatky

 

Kostol sv. Michala
Kostol sv.Michala archaniela – pôvodne neskororománsky, postavený na kopci v blízkosti hradu. Spomínaný už v roku 1280. Z pôvodnej stavby sa zachovala časť veže i obvodového muriva a západný portál. K pôvodnej jednoloďovej stavbe vybudovali v 15. storočí nové široké presbytérium a takto vzniknutý priestor zaklenuli sieťovou klenbou. Severnú kaplnku sv. Kozmu a Damjána pristavali po roku 1486 a južnú sv.Anny okolo roku 1500. Po požiari v roku 1773 opravili vežu a v roku 1818 celý kostol a obvodový múr. Po ďalšom požiari v roku 1882 vežu nadstavali. Jednoloďová stavba bez triumfálneho oblúka s polygonálnym uzáverom s postrannými kaplnkami budiacich dojem bočných lodí. Bohatý a historicky vzácny interiér kostola, ktorý je prevažne barokový, dopĺňajú náhrobné kamene Mariássyovcov zo 16. a 17. storočia vyrobené z červeného mramoru. Hlavný oltár je barokový. Na hladkých fasádach sú oporné piliere. Okolo kostola vedie obranný múr s dvoma vstupnými murovanými bránami a novodobou kryptou Mariássyovcov.

 

Hrady, zámky a kaštiele

 

Kaštieľ Markušovce

 

Markušovský hrad
Čiastočne zachovalá a zastrešená ruina hradu priamo v obci Markušovce, 5 km JV od Spišskej Novej Vsi.

História
Hrad postavil v roku 1284 syn Marka, Mikuláš, na základe povolenia ktoré vymohol u kráľa Ladislava IV. jeho brat Batyz, zakladateľ Batizoviec. Za najstaršie jadro hradu možno považovať mohutnú obytno-strážnu vežu štvorcového, prípadne mierne obdĺžnikového pôdorysu v samostatnom opevnení. Hrad takto pretrval až do 15. storočia. Koncom 15, resp. začiatkom 16. storočia dal Štefan Mariássy hrad prestavať a rozšíriť. Prestavba hradu a vybudovanie nového pevnostného systému museli byť hotové ešte pred rokom 1516. Neustále rozbroje s Levočanmi a zástupcami 13 spišských miest a obava pred vybudovaním mocného hradu vyústili 1527 do zničenia Markušovského hradu a k zmene pôvodných majiteľov. Až po roku 1538 dostali Mariássyovci svoje majetky späť a začali s renesančnou úpravou hradu. Prestavbou vznikol objekt, ktorý sa v základnej podobe zachoval dodnes. Hrad v roku 1773 vyhorel a v roku 1789 ho renovovali, o čom svedčí aj nápis na paláci. Čoskoro nato stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu a bohato rozvetvený rod sa presťahoval do viacerých kaštieľov a kúrií v obci, ktoré sa dodnes nachádzajú v charakteristickej reťazovej zástavbe obce. V roku 1972 sa pokúsili niektoré budovy zrekonštruovať, ale v súčasnosti sa o hrad už nikto nestará.

Exteriér
Mohutná obytná veža s obvodovým opevnením bola prestavaná v 15. storočí. Hrad rozšírili o nádvorie 25x20m západným smerom, ktoré uzatvárali dve polkruhové bašty, medzi ktorými bol vstup. Doplnený bol opevneným predhradím, po ktorého obvode vznikli začiatkom 16.storočia ďalšie obytné a hospodárske budovy. Hrad postupne opevňovali - zvýšili staršie múry a vbudovali v nich strieľne. Na severovýchodnom a juhovýchodnom nároží boli poschodové bašty so strieľňami. V interiéri vznikol aj obytný palác o rozmeroch 17x10m. Po renesančnej prestavbe sa zachovala opevnená štvorkrídlová nepravidelná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, kruhovými nárožnými baštami a úzkym nádvorím, do ktorého sa vstupuje na západnej a východnej strane polkruhovými bránami. Fasáda na južnej strane má renesančné združené okná s kamennými nadokennými rímsami.
V zachovaných miestnostiach vo východnej časti bol ešte nedávno drevený trámový strop.

 

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!