Stará Ľubovňa

Stará Ľubovňa - erb

 

Kraj: Prešov

Okres: Stará Ľubovňa

Web stránka

Popis

Stará ĽubovňaNa severe Slovenska , v údolí Ľubovnianskej vrchoviny leží Stará Ľubovňa - slobodné kráľovské mesto. Najstaršia písomná zmienka o ňom je z roku 1292. Územie mesta však bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Najvýznamnejšie privilégia dostala v roku 1364 od uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý ju povýšil na slobodné kráľovské mesto s právom meča a vyňal spod jurisdikcie hradu Ľubovňa. Obyvatelia mesta tým získali výhody magdeburského práva, t.j. mohli si voliť richtára, mestskú radu, usporadúvať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov. Okrem toho boli oslobodení od niektorých dávok a daní. Rozmach mesta pokračoval aj po roku 1412, kedy bolo zaradené medzi 16 spišských miest daných do zálohu poľskej korune uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským. Keď sa hrad Ľubovňa stal sídlom starostu zálohovaného územia, v meste sa odohralo mnoho uhorsko-poľských diplomatických rokovaní o vrátení zálohy. Možnosť poskytovania služieb obyvateľom a hosťom hradu povzniesla úroveň miestnych cechov. Nebývalý rozkvet prežívali tkáči, obuvníci, čižmári, krajčíri, kožušníci a mäsiari. V rokoch zálohy prosperovali najmä obchodníci a kupci, ktorí sa mohli realizovať na siedmich výročných trhoch. Na jeho sklonku v meste pracovala mincovňa, čo je tiež znak hospodárskeho a spoločenského rozmachu mesta. Toto obdobie dejín Starej Ľubovne zachytáva historický román J. Nižňánského "Spišské tajomstvo". Návrat spišských miest do Uhorska v roku 1772 v období panovania Márie Terézie Starej Ľubovni veľmi neprospel, nakoľko mesto stratilo svoje výsadné postavenie.

 

Múzeá

Galérie

 

 

Pamiatky

 

Námestie sv. Mikuláša s obdĺžnikovým pôdorysom, pôvodne vretenovitým, je jadrom mesta. Po požiari v roku 1556, ktorý zničil staršiu drevenú zástavbu, začali na námestí prevládať murované stavby. Najvýznamnejšou budovou námestia okrem kostola je Provinčný dom - bývalé sídlo správcu zálohovaných spišských miest, dnes slúžiace Informačnému centru mesta a galérii.

 

Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša pochádza z roku 1280. Jeho barokový interiér ukrýva niekoľko umeleckých diel. Najcennejšia je neskorogotická krstiteľnica zo 16. storočia, neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Hlavný barokový oltár sv. Mikuláša - biskupa z polovice 18. storočia je zdobený drevorezbou. V strede stĺpovej architektúry dominuje rozmerný obraz sv. Mikuláša z druhej polovice 19. storočia. Historicky cenné sú aj bočné oltáre a plastika Oplakávanie Krista.

 

Hrady, zámky a kaštiele

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!