SNM-MT - Múzeum kultúry Čechov na Slovensku Martin
* SNM-MT - Museum of Czech Culture in Slovakia Martin

 

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Moyzesova 11, 036 01 Martin

Tel.: +421 43 245 61 11
E-mail: cesi@snm.sk
Www: www.snm-em.sk, www.snm.sk

 

Otváracie hodiny

 

utorok – piatok: 12.00 – 16.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

1 € - dospelí, 0,50 € - deti, študenti a dôchodcovia,
voľný vstup: držitelia preukazov: ICOM, Zväzu múzeí na Slovensku, ZŤP, Asociace muzeí a galerií ČR, novinársky preukaz, deti do 6 rokov, deti z detských domovov

Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstupné do múzeí a galérií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR bezplatné.

 

História-popis

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku je najmladšou stálou expozíciou SNM v Martine, ktorá približuje osobité životné prostredie a dielo manželov PhDr. Anny a akademika Jiřího Horákovcov, významných osobností dokumentujúcich tradície vzťahu Čechov a Slovákov. Príležitostnými výstavami systematicky mapuje život a dielo významných českých osobností vo vzťahu k Slovensku i spôsob života českej menšiny u nás.

 

Expozície

Do autentického prostredia staromartinskej kultúrnej domácnosti Vás zavedie Múzeum kultúry Čechov na Slovensku.
Na osobitom čare domu sa podpísala i jedna z majiteľov Anna Horáková – Gašparíková, správkyňa osobného archívu prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka. Aj preto bol dom „Horákovcov“ miestom, kde sa pri čaji vášnivo diskutovalo na rôzne kultúrne i politické témy.

 

Múzeum je súčasťou SNM-MT v Martine

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
30.03.2017 27.10.2017 Život a doba spisovateľa Karla Čapka

Pozvánka na výstavu (PDF)
Putovná panelová výstava predstavuje v časovej i tematickej postupnosti osobnosť významného českého spisovateľa a novinára 20. storočia Karla Čapka. Spoznáme ho nielen z “učebnicového” hľadiska, ale aj v ďalších, menej oficiálnych rovinách.
Mnohé z nich sa odrážajú aj v jeho najvýznamnejších dielach – drámach R. U. R., Biela nemoc, románoch Vojna s mlokmi, Továreň na absolútno, cestopismi z Talianska, Anglicka i Španielska, ale aj knihe pre deti Dášeňka alebo život šteniatka a fejtónoch Záhradníkov rok.
Okrem Čapkovho dramatického a prozaického diela, ktoré je známe a prekladané aj ďaleko za hranicami Českej republiky, sa návštevníci dozvedia aj o jeho novinárskej činnosti, občianskych postojoch, výletoch, priateľstvách a láskach i záľubách.
Repríza výstavy Život a doba spisovateľa Karla Čapka, ktorú pripravil Památník Karla Čapka, otvorí Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum kultúry Čechov na Slovensku vo štvrtok 30. marca 2016 o 16.00 hod. Výstavu o významnej osobnosti nielen českých literárnych dejín si v múzeu na Moyzesovej 11 môžu návštevníci pozrieť až do 27. októbra 2017.

Kto bol Karel Čapek?
Spisovateľ, novinár, zakladateľ a predseda českej pobočky Penklubu (medzinárodnej organizácie spisovateľov) Karel Čapek sa narodil 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach v rodine lekára ako najmladší spomedzi troch súrodencov. Jeho najstaršia sestra Helena (vydatá Koželuhová a neskôr Palivcová) bola tiež spisovateľkou a literárnej činnosti sa venoval aj starší brat Josef, ktorý bol však najmä významným maliarom a grafikom.
V roku 1907 sa rodina po medzizastávke v Úpici natrvalo usadila v Prahe, kde Karel doštudoval gymnázium. O dva roky ho prijali na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde študoval filozofiu, estetiku, dejiny výtvarného umenia, germanistiku, anglistiku a bohemistiku. V novembri 1915 bol promovaný na doktora filozofie. V októbri 1917 nastúpil ako novinár do redakcie Národních listů, od roku 1921 až do smrti v roku 1938 pôsobil v pražskej redakcii Lidových novin.
Ako 32-ročný sa prvý krát stretol s prezidentom Československej republiky Tomášom Garrigue Masarykom, s ktorým ho odvtedy pútalo celoživotné priateľstvo. Ešte jedno stretnutie sa pre neho stalo osudným – v roku 1920 sa zoznámil s herečkou Olgou Scheinpflugovou. Ich vzťah sa o 15 rokov neskôr skončil svadbou; ako dar dostali od Václava Palivca na doživotné užívanie dom v Starej Huti pri Dobříši – Strž, ktorý je dnes sídlom Památníku Karla Čapka. Po mníchovskej konferencii v roku 1938 sa proti Čapkovi viedla nenávistná kampaň na stránkach pravicovej tlače. Nielen česká literatúra ešte toho roku utrpela obrovskú stratu. Pri likvidácii škôd po povodni na Strži Čapek prechladol a neskôr – 25. 12. 1938 podľahol zápalu pľúc. Pochovaný je na pražskom Vyšehrade.

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!