Múzeum v Kežmarku
* Museum Kezmarok

Múzeum v Kežmarku

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Mestský hrad
Hradné nám. 42, 060 01 Kežmarok

Tel.: +421 52 452 26 19, +421 52 428 00 72
Mobil - lektori: +421 918 742 726, +421 918 744 840
E-mail: lektori@kezmarok.com
Www: www.kezmarok.com

 

Otváracie hodiny

 

Kežmarský hrad:

október-apríl: Po-Pi vstupy 8:00, 9:00, 10:00, 11:00, 13:00, 14:00, 15:00

máj - september: Po-Ne vstupy 9:00, 10:00, 11:00 , 13:00, 14:00, 15:00, 16:00

poznámka : veľké skupiny sa musia 2-3 dni dopredu objednať

Meštiansky dom: expozícia Expozícia meštianskej bytovej kultúry

október-apríl: Po-Pi 8.00 - 16.00
máj-september: Po-Ne 9.00 - 17.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Kežmarský hrad

Dospelí: 3,00 €
Deti do 15 rokov: 1,00 €
Študenti nad 15 rokov: 1,50 €
Dôchodcovia: 2,00 €

Expozícia veteránov

Dospelí: 2,00 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 1,00 €

Výstavy v Meštianskom dome

Dospelí: 0,60 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 0,30 €

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO do Expozície veteránov

História-popis

Múzeum v KežmarkuSnahy o založenie múzea v Kežmarku siahajú do druhej polovice 19. storočia. Vtedy v roku 1873 vznikol z iniciatívy kežmarských mešťanov a milovníkov prírody Uhorský karpatský spolok - jedným z jeho cieľov bolo vybudovať vlastné múzeum.
Za budúci objekt múzea bol vytypovaný hrad - pôvodne gotická stavba, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1463. V 15. - 17. storočí sídlili v hrade rodiny Zápoľský, Lasky, Rueber a napokon štyri generácie rodiny Thököly, ktoré sa postarali o veľkolepú renesančnú prestavbu hradu a o postavenie barokovej kaplnky. Odchodom posledných majiteľov hradu objekt spustol a z pôvodného zariadenia hradu sa nič nezachovalo. O živote jeho majiteľov sa zachovalo len niekoľko povestí. V roku 1702 sa dostal hrad do vlastníctva mesta, ktoré ho využívalo na rôzne účely; viaceré hradné trakty v 18. storočí vyhoreli a viac sa neobnovili. V 19. storočí boli v hrade umiestnené rôzne výrobné dielne, podniky a inštitúcie.

Múzeum v KežmarkuAk sa malo plánované múzeum umiestniť v hrade, bolo ho treba opraviť a pre potreby múzea aj prispôsobiť. Mesto Kežmarok však na opravu a úpravu hradu peniaze nemalo a tak vznikli postupne múzeá inde - vo Veľkej, Poprade i Levoči.

Ďalšie snahy o založenie kežmarského múzea sa objavili pred I. svetovou vojnou a po jej skončení a vzniku I. Československej republiky sa obyvateľstvo Kežmarku národnostne zmenilo - odsťahovalo sa hlavne obyvateľstvo maďarskej národnosti. V roku 1926 sa v kežmarskom týždenníku Karpathen-Post objavila ďalšia výzva na založenie múzea a tentoraz našla veľkú odozvu aj vo vrchnosti mesta. Mestské zastupiteľstvo dňa 28. decembra 1926 schválilo založenie mestského múzea. Po mnohých peripetiách sa konečne dňa 31. mája 1931 otvorilo vo vstupnej veži hradu múzeum, v ktorom prevažovali zbierky spoločenskovedného charakteru, dokumentujúce život mesta a blízkeho okolia.

Múzeum v KežmarkuÚspešný rozvoj múzea zabrzdilo obdobie II. svetovej vojny - v roku 1943 sa expozície uzavreli. Do hradu sa usadilo nemecké komando a po potlačení SNP sa časť hradu zmenila na väznice pre partizánov a civilov - dvadsať z nich bolo v septembri 1944 na nádvorí hradu zastrelených. Pri prechode frontu utrpelo aj vnútorné zariadenie múzea - rozkradli sa hlavne predmety drobnejšieho charakteru. Nie je však vylúčené ani to, že sa evakuovali do Nemecka podobne ako mestský archív.

Aj po II. svetovej vojne došlo v meste k zmene obyvateľstva - odišli takmer všetci občania nemeckej národnosti. V roku 1946 sa časť hradných priestorov zmenila na zberný tábor občanov nemeckej národnosti, ktorí museli odísť v rámci odsunu.

Múzeum v KežmarkuDňa 3. augusta 1947 sa múzeum opäť otvorilo. Začiatkom 50. rokov bolo v múzeu sprístupnených celkove 9 miestností: obsahovali exponáty z oblasti spoločenských vied (cechy a remeslá, bytový interiér, numizmatika, výtvarné diela, pamiatky po miestnom streleckom spolku, národopis atď.), ale i prírodných vied (mineralógia, zoológia atď.) Tento inventár ostal rovnaký v podstate ďalších 20 rokov.
Priestory hradu boli stále viac v dezolátnejšom stave a vyžadovali si generálnu opravu. Jedným z hlavných argumentov opravy bola aj skutočnosť, že návštevnosť v múzeu mala z roka na rok stúpajúcu tendenciu. Pred opravou hradu bolo však potrebné z jeho priestorov vysťahovať cudzích užívateľov - sklady textilu, zeleniny, stavebnín a rôzne kancelárie.

Rekonštrukčné práce začali v roku 1962 búracími prácami - likvidovali sa novšie prístavby na nádvorí hradu a neskôr i v okolí hradu. Oprava trvala do mája 1985 a vyžiadala si náklady vyše 22 miliónov korún. No aj počas opravy boli pre návštevníkov postupne otvárané viaceré expozície. Múzeum sa po oprave stalo užívateľom celého hradného areálu okrem pivníc, ktoré slúžili reštauračným účelom.

Múzeum v KežmarkuV roku 1972 získalo múzeum do správy zrekonštruovanú baštu mestského opevnenia, ktorú využívalo ako depozitár. V roku 1976 sa stalo múzeum vlastníkom dvoch meštianskych domov na Hlavnom námestí č. 55 a na Ulici. Dr. Alexandra 11. Oba domy prešli potrebnou generálnou opravou.

V súčasnosti má múzeum tieto objekty: dva meštianske domy a hrad s prístavbou.

Sídlom múzea je Kežmarský hrad s netypickou polohou takmer v strede mesta.

 

FOTOGALÉRIA HRADU A EXPOZÍCIÍ

 

Expozície

Archeologická expozícia v hlavnej budove čerpá Múzeum v Kežmarkuz archeologických nálezov na kežmarských a ďalších spišských lokalitách.

 

Expozícia Radničná miestnosť

Expozícia cechov a remesiel

Expozícia historických zbraní

 

Expozícia Kežmarský strelecký spolok je unikátnou prezentáciou dejín spolku z rokov 1510 až 1945.

 

Samostatná expozícia je venovaná Spolku spišských lekárov a lekárnikov a Životu a dielu MUDr. Vojtecha Alexandra.

 

Expozícia "Rodina Thököly"

 

Expozícia Dejiny Kežmarku v 19. a 20. storočí dokumentuje hlavne kultúrne, školské a literárne tradície.

The Exhibition Development of the town from the 19th to the 20th centuries.

 

Expozícia Historické portréty zo zbierok múzea čerpá z bohatého obrazového fondu múzea.

 

Expozícia Kežmarok a Vysoké Tatry

Prehliadka vyhliadkovej veže a hradnej kaplnky

 

Ďalšie služby:

- vyučovacie hodiny dejepisu týkajúce sa aj dejín Kežmarku a jeho kultúrnych pamiatok,
- vyučovanie hodiny zamerané na umenie,
- tvorivé dielne pre deti spájajúce sa s Vianocami a Veľkou nocou,
- predaj pohľadníc a odborných publikácií,
- poskytovanie priestorov pre koncerty, kongresy a iné podujatia,
- prenajímanie kaplnky na civilné sobáše.

 

Múzeum v KežmarkuExpozícia Expozícia meštianskej bytovej kultúry je umiestnená v meštianskom dome na Hlavnom námestí 55. Prezentuje sa v nej meštiansky bytový interiér charakteristický pre spišský región v jeho rôznych vývojových formách.

Tel.: +421 52 452 29 06

október-apríl: Po-Pi 8.00 - 16.00

máj-september: Po-Ne 9.00 - 17.00

 

 

Expozícia veteránov v hrade

 

FOTOGALÉRIA HRADU A EXPOZÍCIÍ

 

Kalendárium

Kežmarský hrad:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
05.-08.07.2017   Krvavé dejiny XV.
HRIECHY TEMNOTY, VÁŠNE SAMOTY

Krvavé dejiny XV. - HRIECHY TEMNOTY, VÁŠNE SAMOTYKEDY:
• streda 5. júla od 19:00 do 24:00 (podľa záujmu aj neskôr)
• štvrtok 6. júla od 19:00 do 24:00 (podľa záujmu aj neskôr)
• piatok 7. júla od 20:00 do 2:00
• sobota 8. júla od 20:00 do 2:00

KDE:
• predstavenie sa odohráva v interiéri celého Kežmarského hradu

AKO:
• Do hradu sa vstupuje v organizovaných skupinách do 50 divákov každých 20 minút.
• Pri kúpe vstupeniek si rezervujete zároveň presný čas svojho vstupu. Vstupenka platí len na presne určený čas!
• Predstavenie je určené dospelým divákom od 18 rokov, pre deti do 12 rokov je neprístupné, a to ani v sprievode rodičov.

VSTUPNÉ:
• predpredaj 8,00 € (od 19 júna do 4. júla 2017)
• počas predstavení 9,00 € (od 5. júla 2017)
• vstupenky si môžete zakúpiť v kase na Kežmarskom hrade, ktorá sa nachádza v hlavnom vchode do expozícií
• rezervácia vstupeniek je možná na tel.: 052 428 00 72.

TÉMA:
Projekt Krvavé dejiny sa tento rok bude odohrávať v období protihabsburgských povstaní uhorskej šľachty. Hlavnými postavami budú známe mená: Helena Zrínska, jej syn z prvého manželstva František II. Rákoczi a jej druhý manžel, slávny kežmarský rodák Imrich Thököly. Aj dnes je zaujímavé, že ich telesné pozostatky nie sú uložené na jednom mieste: Helena Zrínska a František II. Rákoczi odpočívajú v katolíckom Dóme sv. Alžbety v Košiciach, Imrich Thököly v krypte evanjelického kostola v Kežmarku. Hoci boli prepojení pokrvnými a manželskými zväzkami, svoje životy žili veľmi často v odlúčení. Matka bez syna, manžel bez manželky. Všetkých ich spájala nespokojnosť s cisárskou politikou Habsburgovcov a túžba bojovať, meniť, či pomstiť sa. Tri silné rody Zrínyi, Rákoczi a Thököly sú predmetom mnohých historických štúdií. Helena Zrínska je vykresľovaná ako jedna z najsilnejších žien vtedajšej Európy, Imrichovi Thökölymu pripisujú veľké víťazstvá, ale vyčítajú mu spojenectvo s Turkami, František II. Rákoczi je známy ako vodca posledného stavovského povstania v Uhorsku. Poslední dvaja majú na Námestí hrdinov v Budapešti sochy, ale čo vieme o nich na Slovensku? Veľa sa píše o ich vplyve na spoločensko-politický život, už menej o ich osobnom živote – a to vytvára priestor pre fantáziu.
Krvavé dejiny nás vrátia o štyristo rokov dozadu. Helena Zrínska musí nechať svojho neplnoletého syna v kláštore na prevýchovu. Niekoľko rokov po smrti prvého manžela sa vydáva za Imricha Thökölyho – tažko povedať, či z lásky. Jej syn po návrate z kláštora vstupuje do manželstva so Šarlotou Améliou von Hessen. Nevieme, či sa niekedy stretli všetci spolu na jednom mieste, ale čo ak by sa to stalo? Ak by mali možnosť konfrontovať svoje postoje k spoločenským udalostiam a svoje životy – ako by to vyzeralo? A čo ak by sa medzi nimi objavila jedna krásna mladá žena – František ju mohol spoznať kedysi v kláštore, Helena Zrínska mohla byť jej tetou a Imricha Thökölyho by mohla očariť svojou krásou. Náhodné stretnutia nám dokážu zamotať hlavy i životy. Pre lásku sa dokážeme trápiť, pohádať, pobiť, intrigovať. Keď to takto funguje dnes, prečo by to kedysi malo byť inak?
Príďte si pozrieť príbeh hriechov, vášne a lásky na pozadí zložitej spoločenskej situácie v inšpiratívnom prostredí tmavého kežmarského hradu. Uvidíte, že hoci sa menia dobové kulisy a kostýmy, ľudia sú vždy rovnakí.
Hráme už od stredy 5. júla – výhoda pre Vás, ktorí ste z Kežmarku a okolia – vyhnete sa neskorým vstupom a čakaniu v rade počas festivalu Európske ľudové remeslo.
Predstavenie je premiérové, originálne, napísané špeciálne pre Múzeum v Kežmarku a hrá sa iba v určených dátumoch – o dodatočných reprízach neuvažujeme.
Účinkujú herci, herečky a hostia divadla exTEATRO z Ľubice v kostýmoch z Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla, Novej scény v Bratislave a Divadla Andreja Bagara v Nitre. Scenár napísal a predstavenie režíruje Marcel Hanáček.

 

     

Výstavné priestory na ul. MUDr. Alexandra č. 11 (Tel.: +421 52 452 41 43):

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!